Jednou vetou

Rozhovor s Radom Rančíkom: Boli to pre mňa najkrajšie roky

Lúčiaci sa Rado Rančík

foto: Vlado Dorňák

Po Antónovi Gavelovi sa s aktívnou kariérou rozlúčil pred pár dňami aj náš 8-násobný najlepší slovenský basketbalista Radoslav Rančík (39). V krátkom rozhovore pre hlavné.sk zhodnotil svoju kariéru aj aktívne roky v športe.

V nedeľu 21. októbra 2018 pred zápasom domáceho celku BK Inter Bratislava s MBK Riekej Com-Therm Komárno sa prišiel rozlúčiť s fanúšikmi, ktorých po dobu troch rokov bavil svojím umením pod deravými košmi v Bratislavskej Hant Aréne.

Takto sa to celé začalo

„Už v mladom veku sme s bratom chceli hrať basketbal. Tak nás rodičia začali vodiť na tréningy. To, či nás to chytilo a či sme v tom pokračovali ste si asi všimli. Vedeli sme, že chceme hrať basketbal a že chceme byť najlepší v tom, čo robíme. Už naši rodičia nás viedli k tomu aby sme boli cieľavedomí. Keď sme sa dostali na univerzitu, uvedomili sme si, že musíme tvrdo makať lebo máme za sebou tisíc basketbalistov, ktorý čakajú na to miesto a vôbec ich nezaujímal nejaký Rančík. V Amerike nezaujíma nikoho meno, ale to, kto je najlepší hráč. Tu sa teda naša kariéra pohla, lebo museli sme na sebe veľmi tvrdo makať, aby sme mohli robiť to, čo sme chceli a to profesionálny basketbal.“

O prvom kontakte s Európskym basketbalom

„Vo Francúzskom meste Trevíso sa konal kemp len pre podkošových hráčov, na ktorý som cestoval Petrom Práznovským ktorý vtedy tiež hrával basketbal. Tento kemp organizoval klub NBA a to Dallas Mavericks. Celkom logicky teda tam boli aj tréneri z tohto svetového klubu. Prišiel som tam a všetkých som roztrhal prístupom k treningom i mojou dravosťou. Na konci tohto kempu sa hral zápas 5na5 kde na všetkých pozíciách hrali podkošoví hráči. Kedže som patril medzi najpohyblivejších hráčov, musel som hrať rozohrávača a rozdávať prihrávky (smiech). Na konci kempu sa vyhlasoval najlepší hráč, no a tréneri, ktorí to hodnotili si vybrali mňa. Na základe toho ma pozvali do Letnej ligy za Dallas Mavericks, kde ma neskôr oslovilo i San Antonio. Ja  som ale mal zmluvu vo Francúzsku a kedže som človek, ktorý neporušuje dohody tak som zostal v Európe. Dnes by som ale určite odišiel do Ameriky. Treba si povedať, že dnes je doba kedy človek musí byť sviňa a starať sa o seba.“

Hapal chce kontaktovať aj Kozáka: Počkám na jeho reakciu

Ako ste sa dostali do Nymburku?

„Vo svojej kariére som odohral obrovské množstvo zápasov, ktoré boli veľmi zaujímavé. No pamätám sa najmä na zápasy kedy som hral za Nymburk, tam nabrala moja kariéra takú inú kontúru. Kým som hral vo Frncúzsku, kde som hral 2.ligu, tam takí súperi neboli i keď odohral som zápasy i proti prvoligovým tímom. Z môjho pohľadu francúzska liga sú samí atléti. Treba však povedať, že sú výborní atleticky, no v hlave moc toho nemajú a hlavne preto sa mi podarilo tam presadiť, lebo som ich svojou šikovnosťou prehral a to ma posunulo do Nymburku. V tom čase Nymburk hral európske súťaže. Pomerne rýchlo som sa tam stal lídrom mužstva. Všetci si tam všimli že to mám v hlave správne nastavené, že mám schopnosti na ihrisku to vziať na seba ak je treba a potiahnuť tím. Nikdy som nebol hráč, ktorý by sa bál vystreliť. Stačili mi dve sekundy priestoru a lopta letela na kôš. Jednoducho tak som to mal v hlave nakódované mal som hlavu skórera. Vydobil som si rešpekt medzi hráčmi, rešpektovali ma tréneri i vedenie klubu a potom to išlo jedno s druhým a vedenie ma podľa toho aj finančne ohodnotilo (smiech).“

Späť do Francúzska

„V Eurocupe sa mi veľmi darilo, odohral som veľa dobrých zápasov a na základe výkonov ma oslovilo Benetton Trevíso. Kde som sa nastavil, že ja tu budem hrať a budem tu hrať veľa. Na moju smolu sa mi stali zranenia. Celú sezónu som mal obrovské  problémy s kotníkom. To sa nepáčilo trénerovi Oktayovi Mahmutimu, ktorý ma už staval do pozície lavičkového hráča. Čo je v poriadku, lebo tie zranenia spravia veľa pri výkonnosti, ale nikdy mi to nezničilo hlavu. No po skončení zmluvy už klub nechcel predlžiť som nou na dalšie obdobie a tak som skončil v Benettone. V tom čase sa mi podarilo vymeniť agenta. Stal som sa hráčom Miška Ražnatoviča.“

Kto je Miodrag “ Miško“ Ražnatovič?

„Je srbský právnik, ktorý pracuje ako basketbalový agent. Je najväčším basketbalovím agentom v Európe, v jeho agentúre by chcel byť podpísaný každý basketbalový hráč, ktorý to myslí s basketbalom vážne a chce sa niekam dostať.  Po nie veľmi vydarenom období v Benettone mi Miško začal hladať kluby z úplne iných dimenzí, o ktorých som ani nesníval, že tam môžem niekedy hrať“ povedal Rado Rančík.

Chárov Boston zvíťazil nad Ottawou s Jarošom, Pánik na tribúne

Galatasaray Istanbul?

„Hneď v prvej sezóne, čo som prišiel do Turecka, zatriasol klubom obrovský škandál. Jeden náš hráč sa pobil s hráčom zo Žalgirisu Kaunas, s ktorými sme hrali prípravný zápas. Dostal 3 zápasy, lenže my sme išli na turnaj do Nemecka a kedže sme mali veľa zranených hráčov, prišiel náš tréner s fantastickým nápadom. Hráč, ktorý mal dištanc po potíčke v priateľskom zápase nastúpi v drese iného hráča, ktorý nemohol cestovať do Nemecka. Turnaj skončil nikto nič neriešil. Až kým sme nehrali v tomto zložení domáci ligový zápas proti Fenerbachče Istanbul. Pred fantastickou diváckou kulisou 14 000 ľudí to vrelo v hale a tešili sa všetci na zápas. Tento zápas sme vyhrali a to bol najväčší prúser. Oni vytiahli fotografie, kde tento hráč nemal hrať a problém bol na svete. Poslali to na federáciu a tá udelila klubu obrovské pokuty a  odobrali nám body. Kedže sa hralo 4. kolo a my sme mali nejakých 7 bodov federácia nám odobrala body tak, že sme sa nevrátili na nulu, zobrali nám toľko bodov, že sme išli do mínusu 7 bodov. Po tomto škandále klub vyhodil trénera i menežéra klubu. Pod novým trénerom sme sa strašne rozohrali a s posledných 24 zápasov sme vyhrali 22 i napriek skvelému záveru sezoný nám chýbal jeden bod do Playoff.“

Ako ste sa dostali na Ukrajinu?

„Po tejto sezóne v Galatasaray som podpísal nový kontrakt na dva roky s týmto tureckým veľkoklubom. Čo čert nechcel, o dva tyždne neskôr klub podpísal nového trénera. Nebol ním nikto iný ako Oktay Mahmuti, kvôli ktorému som odišiel z Francúzska. Neuveríte mi, ale pod týmto trénerom som toho moc neodohral (smiech). Keď ma už postavil, tak som bol vždy ten zlý, ktorý mohol za všetko. Vydržal som tam do konca sezóny bez komentovania trenéra, kedže som dostával veľmi slušné peniaze a nemohol som si dovoliť o ne prísť. Po sezóne som sa teda opäť sťahoval. Mojím novým domovom sa stal ukrajinský tím BC Azovmaš Mariupoľ. Toto angažmán je kapitola sama o sebe. Mesto s 500-tisíc obyvateľmi, v ktorom bola len jedna obrovská fabrika, ktorej majiteľ bol zároveň majiteľ klubu. Jediní dvaja sme tam prežili celú sezónu ja a jeden Američan. Smiešne bolo, že na basketbal museli chodiť ľudia z tej fabriky a vytvárať kulisu, aby vyzeralo že tam chodia ľudia. Museli tlieskať, ale bolo to smiešne, lebo v tom neboli žiadne emócie. Pre mňa veľmi zaujímavé bolo, že na veľa zápasov sme cestovali lietadlom to bolo také pekné.“

Prišiel návrat do Nymburku

„Už som nechcel byť ďalej na Ukrajine, predsa len život tam nebola žiadna sranda. Tak som sa rozhodol že pôjdem niekam ďalej, no a prišla ponuka z Nymburku. Prijal som ju, pretože som vedel do čoho idem a oni vedeli, že nekupujú mačku vo vreci. V tých časoch hral Nymburku VTB, Eurocup i Českú ligu. Tu som exceloval, boli to moje najlepšie basketbalové roky. V pamäti mi ostal zápas, kedy sme prišli na CSKA Moskva a vtedy tam hral Andrei Kirilenko, ktorý hral na mňa. V prvom polčase som mu dal 12bodov, ale v polčasovej prestavke mu musel tréner asi vypláchnuť žalúdok, pretože do druhého polčasu prišiel tak nahecovaný, že už som si ani neťukol al som len 2body. O rok prišli oni k nám. Hralo sa v O2 Aréne pred kulisou 8500 divákov. Pred zápasom v šatni chlapci boli roztrasení, báli sa hráčov CSKA. Nemohol som to viac počúvať, postavil som sa a povedal som “ chlapci ukľudnite sa sú to tiež iba ľudia z mäsa a kostí“. V tom zápase som im dal 26 bodov a hral som fakt dobre. Po zápase za mnou prišiel tréner CSKA David Blatt a povedal mi, že som fantastický hráč. Samozrejme som si bol vedomý, že nie som hráč veľkosti hráčov CSKA Moskva, to si priznám.“

Prečo ste sa vrátili na Slovensko ?

„V poslednej sezóne som si roztrhal väzy v kolene a nemohol  som teda dokončiť sezónu. Klub mi síce ponúkol, že sa budem môcť vrátiť po zranení, ale generálny menežér to nedodržal. Takže keď ma oslovil generálny menežér BK Inter Bratislava Michal Ondruš, že či by som nemal záujem sa vrátiť na Slovensko a hrať za Inter. Dlho som neváhal, pretože Inter mi ponúkol niečo, čo žiadny iný klub dovtedy a to hrať po boku môjho staršieho brata Martina. Tu som si basketbal naozaj užil v prvom roku sme získali Slovenský pohár a v nasledujúcej sezóne som získal Slovenský titul s Interom. Prežil som tu krásne 3roky a neľutujem návrat na Slovensko.“

Bez týchto ľudí by som to nedal

„Keď som sa dozvedel pred touto sezónou, že v Interi som skončil, bol som z toho strašne smutný, sklamaný. Neskôr som si povedal Radko si normálny, 3roky užasných zážitkov, máš za sebou kariéru o akej môžu len snívať niektorí hráči. Tak som sa rozhodol, že stačí. Chcem sa venovať rodine ktorá kvôli môjmu snu si aj dosť vytrpela, ale i napriek tomu ma po cely čas podporovala až do konca mojej aktívnej kariéry. Špecialne poďakovanie patrí mojej manželke, dcérke, bratovi Martinovi a samozrejme rodičom, bez ktorých by som nemal takú basketbalovú kariéru.“

 

Vizitka Radoslava Rančíka:

dátum narodenia: 6. októbra 1979 v Košiciach
pozícia: krídlo/pivot
Hráčska kariéra: BK Inter Bratislava (2015 – 2018), ČEZ Basketball Nymburk (2012 – 2015), BK Inter Bratislava (2012), BC Azovmaš Mariupol (2011 – 12), Galatasaray Istanbul (2009 – 2011), Benetton Treviso (2008 – 2009), ČEZ Basketball Nymburk (2005 – 2008), ALM Évreux Basket (2004 – 2005), Chalons-en-Champagne (2003 – 2004), Paris Basket Racing (2003), JL Bourg-en-Bresse (2003), CSP Limoges (2003), Istra Pula (2002- 2003)
Najväčšie úspechy: 1x majster Slovenska (2017), 6x majster Česka (2006 – 2008, 2013 – 2015), 1x víťaz Slovenského pohára (2016), 4x víťaz Českého pohára (2007 – 2008, 2013 – 2014), 8x Basketbalista roka (2007 – 2009, 2013 – 2017)

Môže vás zaujímať

NHL: Tampa Bay pripravilo pre fanúšikov dve verejné stretnutia s víťazmi Stanley Cupu