Sergej Bubka: Na začiatku každého dňa sa zabúda na to, čo bolo včera

foto: TASR, zdroj: hlavne.sk

Fenomenálny ukrajinský atlét v skoku o žrdi Sergej Bubka zavítal opäť do Bratislavy na míting, na ktorom dvakrát prekonal svetový rekord. Tento raz to už síce nebolo na bratislavských Pasienkoch, no aj tak budú pojmy P-T-S a Sergej Bubka navždy späté, nech sa míting koná kdekoľvek.

Bubka je 53-ročný bývalý atlét, ktorý naďalej drží svetový rekord v skoku o žrdi vo vonkajších priestoroch (614 cm). Svetový rekord prekonal 17-krát a z toho dvakrát na mítingu P-T-S v Bratislave. V roku 1984 skočil na Pasienkoch vôbec svoj prvý svetový rekord na otvorenom štadióne (585 cm). O štyri roky neskôr stanovil na tom istom mieste nový rekord v hodnote 605 cm. Do Šamorína zavítal pri príležitosti konania 52. ročníka tohto mítingu, na ktorý si veľmi dobre pamätá.

Ako si spomínate na Bratislavu a míting P-T-S?

Mám skvelé spomienky na Bratislavu a Slovensko. Dokonca som aj čestným občanom mesta. Veľmi rád sa sem vraciam. Podarilo sa mi tu prekonať dva svetové rekordy, čiže spomienky na míting sú len tie najlepšie. Významnejšie je to aj o to, že jeden z rekordov bol môj prvý, ktorý som prekonal vonku na odokrytom štadióne.

V tomto komplexe ste prvý raz. Ako na vás pôsobí?

Už som tu raz bol, no to ešte nebolo všetko dokončené. Už vtedy to vyzeralo veľmi dobre. Teraz, keď to vidím hotové, tak viem, že som sa predtým nemýlil. Je to naozaj skvelý areál. Máte tu všetko. Výborné prostredie a podmienky pre mladých ľudí, šport a aj pre atletiku.

„Ste šampiónom len na toľko, na koľko sa pripravujete.“

Ako si spomínate na svoj prvý vonkajší rekord, ktorý ste prekonali práve v Bratislave?

Každé prekonanie svetové rekordu je nezabudnuteľné. Vtedy som na začiatku roka skočil vôbec svoj prvý svetový rekord v hale. Potom som absolvoval výborný tréningový tábor v Bratislave, kde bolo o mňa špičkovo postarané. Viem, že vtedy bola tma a malo to tak celé inú a zaujímavejšiu atmosféru. Tento rekord bol pre mňa dôležitý, keďže bol vôbec prvý vonkajší.

Mysleli ste už po tomto rekorde na prekonanie šesťmetrovej hranice?

Vtedy som ani nesníval o tom, že by sa mi niečo také mohlo poradiť. Myslel som iba na ďalší deň. Keď sa chcete zlepšovať, musíte ísť centimeter po centimetri. Nebolo to také ľahké, ako si mnohí myslia. Aj keď uznávam, že po prekonaní šiestich metrov sa mi skákalo ľahšie.

Každé jedno zlepšenie, hoci aj o centimeter, má za sebou veľa práce. A hlavne musíte byť v tom čase v optimálnej forme.

Druhý svetový rekord ste v Bratislave dosiahli v roku 1988, mal hodnotu 605 centimetrov. Povráva sa, že na tréningu sa vám predtým podarilo skočiť 610 cm, je to pravda?

Áno, podarilo sa mi prekonať tú hranicu. Bolo to päť dní pred mítingom, na ktorom sa mi podarilo skočiť o päť centimetrov menej. Ten skok na tréningu bol na dlhý čas najlepší, aký sa mi kedy podaril. V súťaži som hranicu 610 cm pokoril až o tri roky.

Je nejaký míting, ktorý je pre vás výnimočný?

Je ich viac, ktoré sa mi výraznejšie zaryli do pamäte. Napríklad môj prvý titul v roku 1983 v Helsinkách, potom prvé pokorenie šesťmetrovej hranice v Paríži. Tu viem presne aj dátum, bolo to 13. júla 1985. Veľa pre mňa znamená titul majstra sveta z roku 1997 z Atén. Vrátil som sa po dlhšom zranený, ktoré si vyžiadalo aj operáciu, no napriek tomu som získal šiesty titul majstra sveta za sebou.

Nič sa však nevyrovná a ani nedá porovnať so zlatou medailou z olympiády zo Soulu v 1988. Bola to najzložitejšia a najťažšia súťaž, akú som kedy v mojej kariére absolvoval. Roky 1983 a 1997 boli tiež zložité, avšak ten rok 1988 bol niečím špeciálny. Vtedy mi asi prvý raz v kariére začala fungovať hlava, bol som v psychickej pohode a zdalo sa mi, ako keby som sa naučil, ako rozmýšľať počas pretekov. Telo však neposlúchalo a práve preto to bolo veľmi zložité. Bolo tam aj zlé počasie a s tým všetkým som sa musel vyrovnať.

V hlave som to mal však nastavené tak, že ma nikto neprekoná, mal som veľké sebavedomie a aj to mi pomohlo k tomu úspechu. Po víťaznom skoku som bol neuveriteľne vyčerpaný, keby vtedy silnejšie zafúkalo, asi by som spadol na zem.

zdroj: TASR

Aký je najväčší rozdiel medzi dnešnou atletikou a tou vo vašich časoch?

Obe doby majú svoje výhody a nevýhody. Dnes majú športovci lepšie zázemie, techniku, vďaka ktorej ľahšie zistia, kde robia chybu. Je tu však tlak z každej strany, či už ho vytvárajú novinári alebo aj fanúšikovia na sociálnych sieťach. V mojej dobe nebol na nás vyvíjaný taký extrémny tlak. Samozrejme, že tie sociálne siete majú aj svoje výhody.

Hovorí sa, že práve tá dnešná doba môže za to, že deti už tak veľa nešportujú…

Áno, v tomto je to tiež nevýhoda. Voľakedy sme išli hneď von a dnes deti idú hneď za počítač, kde majú rôzne hry. Zdá sa mi, že terajšie deti sú lenivejšie. Je to však aj práca trénerov a nastavenie celého systému. Voľakedy sme nemali čo robiť, tak sme išli športovať. Dnes je tá konkurencia veľká a treba mladých motivovať a dostať ich k tomu športu. Potom je to už len na tréneroch, či ich dokážu správne motivovať a viesť. Častokrát totižto deti skončia športovať pre zlý prístup od trénera.

Druhá vec je, že vy sa musíte snažiť, aby dieťa išlo robiť práve ten váš šport. Musíte ich nejako prilákať a postarať sa o to, aby neodišli hrať futbal alebo iný populárnejší šport.

Ako ste oslavovali víťazstvá?

Samozrejme, že po víťazstve ste veľmi šťastný. Nikdy som však nejak veľmi neoslavoval. Dal som si maximálne pohár šampanského. Vedel som totižto, že sa stále musím zlepšovať. Aj keď ma kamaráti volali niekam na diskotéku, tak som nešiel. V tomto som bol profesionál, keď niečo robím, tak to robím na sto percent. Po víťazstve som išiel na masáž a už som myslel na ďalšie preteky.

Keď chcete byť najlepší, musíte myslieť na to, že na začiatku každého dňa sa zabúda na to, čo bolo včera. Musíte začínať od začiatku a snažiť sa to dosiahnuť opäť a ešte sa aj zlepšovať. Ste šampiónom len na toľko, na koľko sa pripravujete. Nemôžete žiť v pocite slávy a v tom, že stále niekto pred vás dáva červený koberec. Toto je moja životná filozofia, vďaka ktorej som dosiahol to, čo som dosiahol.

Môže vás zaujímať

FOTO: Yates získal druhé etapové víťazstvo, Sagan ďaleko za najlepšími