Tímšprint bolí, Mlynár ešte zváži účasť na päťdesiatke

Slovenský bežec na lyžiach Peter Mlynár

foto: TASR

Tímšprint je nesmierne náročná disciplína behu na lyžiach, ktorej najväčšia nástraha spočíva možno paradoxne v prestojoch, keď jeden z dvojice čaká na kolegu na trati. V stredu ju na zimných olympijských hrách v Pjongčangu absolvovali aj slovenskí reprezentanti, Peter Mlynár s Andrejom Segečom ani Alena Procházková s Barborou Klementovou sa neprebojovali zo semifinále.

Počas čakania sa v tele kumuluje laktát, soľ kyseliny mliečnej je jeden z faktorov únavy. Pokiaľ by sa športovec neudržiaval v prevádzkovej teplote, na výkon na nasledujúcom úseku by to malo fatálne následky. „Práveže čakanie je najhoršie, státie veľmi nepomáha. Pohyb je potrebný, lebo ak zastavíte a nehýbete sa, svaly stuhnú a už nie je jednoduché vyštartovať. Najväčší problém je, že musíme ísť okamžite naplno a opakuje sa to trikrát. Potom sa to spočíta, v poslednom kole to je zakaždým masaker. Tímšprint je ‚najlaktátovejšia‘ disciplína behu na lyžiach, v poslednom kole nevie človek ani pohnúť chodidlom. Veľmi to bolí, aj keď na pohľad vyzeráme pomalí, ale naozaj je to veľmi bolestivé a nie je to dvakrát príjemné,“ vysvetlil pre TASR Mlynár, ktorý skončil v individuálnom šprinte klasickou technikou na 23. priečke.

So Segečom obsadili vo svojom semifinále jedenástu pozíciu: „Tímšprint voľnou technikou nie je naša najsilnejšia disciplína s Andrejom. Obľubujeme radšej klasiku, preto sme išli na štart s rešpektom. Počítali sme, že v našom behu by sme sa mohli umiestniť od deviateho do jedenásteho miesta. Je to v rozmedzí, aké sme považovali za dostatočné z nášho pohľadu. Tímy pred nami už boli ďaleko, najlepšie sme mohli skončiť na desiatom mieste. To nám trošku ušlo, nevadí, šili sme, čo to dá. Dnes to bolo naše maximum a možno nabudúce nám to pôjde lepšie.“ Slovákom patrila v nasadení druhého semifinále dvanástka, podľa Mlynára je zodpovedá výsledok súčasnej situácii: „Nasadenie sa robí podľa niečoho. Svetová konkurencia tiež nespí a toto je naša momentálna realita, musíme s tým žiť a snažiť sa zlepšovať, bojovať ďalej.“

Či držiteľ najlepšieho slovenského umiestnenia v bežeckých súťažiach na ZOH 2018 zabojuje aj v sobotu na päťdesiatke klasicky s hromadným štartom, je nateraz otázne: „Uvidíme, čakajú na mňa ešte preteky Svetového pohára v Nórsku. Musím si premyslieť, či je to vhodné. Chcel by som ísť, ale ešte porozmýšľame.“ Mlynárov kolega rovnako pocítil tvrdosť tímšprintu. „V prvom kole som chcel udržať kontakt s najlepšími, ale asi som to trocha prepískol, takže sa mi to spočítalo v druhom a treťom. V prestojoch som ani neriešil, či dýcham, alebo nie, lebo som bol taký tuhý, že laktát sa mi tlačil von cez oči. Totálne mi stuhli nohy, no podal som, čo bolo vo mne. Chceli sme byť do desiateho miesta, skončili sme na jedenástom. V porovnaní s nasadením sme sa zlepšili o jednu priečku,“ uviedol Segeč.

Ani ženy sa neprepracovali z prvého semifinále, v ktorom si pripísali deviatu pozíciu. Vo svojom behu boli nasadené ako posledné. „Keď som videla štartovú listinu a figurovali sme na poslednom mieste, bola som z toho dosť nesvoja. Povedala som si, že ak zdoláme dve, tri, už to bude pre nás úspech. Osobne som celkom spokojná, ale nie som nadšená z pocitov na trati. V prvom kole sme ešte držali krok s najlepšími, ale ukázalo sa, že ostatné do toho nedali všetko a šetrili si sily do posledného, čo sa mne už nedalo. Prvé som išla naplno a potom mi už začali uchádzať,“ zhodnotila Klementová.

„Chceli sme skončiť do ôsmeho miesta, aby sme teoreticky mohli postúpiť s časom. Boli sme deviate, ale obe sme sa snažili,“ povedala Procházková, ktorá ešte zváži svoju účasť v nedeľňajšej tridsiatke klasickou technikou s hromadným štartom. Klementová sa v nej nepredstaví určite: „Keďže som splnila B-limit a dostala som sa sem vďaka Alenke, ktorá mi vybehala miestenku, mohla som štartovať v jednej individuálnej disciplíne (šprint klasicky, pozn.) a tímšprinte. Už mám všetko za sebou, žiaľ, nemôžem ísť tridsiatku.“

Môže vás zaujímať

PSG proti Realu definitívne bez Cavaniho a Mbappeho