EK pochybila migračnými kvótami, SR odmietnutím paktu OSN, uviedol Lajčák

Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák

Foto: TASR

Pre Slovensko nie je "politicky ani spoločensky" prijateľné prijímať migrantov. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák to uviedol v rozhovore pre rakúsku tlačovú agentúru APA, zverejnenom v pondelok pred jeho návštevou Viedne.

Slovenská spoločnosť podľa neho nie je pripravená prijímať migrantov na základe kvót, namiesto ktorých je potrebné hľadať „európske riešenie prijateľné pre všetkých“. „Ak chceme, aby malo Slovensko fašistickú vládu, potom ho len treba nútiť, aby prijalo týchto ľudí proti vôli 99 percent (obyvateľov). Či sa to niekomu páči, alebo nie, taká je už realita,“ vyjadril sa v rozhovore.

Od predsedníctva SR v OBSE sa čaká veľa, vyhlásil Lajčák

Slovensko je naopak pripravené prispievať nadmernou mierou na chod európskej hraničnej agentúry Frontex alebo do zvereneckých fondov EÚ na pomoc Afrike. „Ako Vyšehradská štvorka sme sa rozhodli zakúpiť štyri lode, ktoré budú pomáhať Taliansku a tamojšej pobrežnej stráži pri hliadkovaní v Stredozemnom mori,“ pripomenul Lajčák pred pondelkovým stretnutím s rakúskou ministerkou zahraničných vecí Karin Kneisslovou.

Kvóty na prerozdelenie migrantov v rámci EÚ slovenský minister skritizoval ako „obrovskú chybu Európskej komisie“. Tá vo viere, že „túto chúlostivú záležitosť je možné riešiť nejakým byrokratickým, mechanickým opatrením“, napáchala v Európe „veľké politické škody“.

„Naozaj to vrátilo späť staré stereotypy – starých a mladých členských štátov, Západu a Východu. A aj hlbokú nedôveru medzi občanmi a inštitúciami,“ myslí si Lajčák. „Musíme EÚ opäť zjednotiť. To sa však nikdy nestane, ak jedna skupina členov bude druhej vnucovať svoje riešenie,“ dodal.

Migračný pakt OSN teraz vložia do vitríny a život pôjde ďalej, povedal Hrabko

Lajčák zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že Slovensko podobne ako Rakúsko, Maďarsko, Česko alebo Spojené štáty odmietlo tzv. migračný pakt OSN: „Som veľmi sklamaný, že sa moja krajina zaradila to tohto klubu. Nie som na to hrdý, lebo je to skupina krajín, ktorá stojí na nesprávnej strane dejín.“

Právne nezáväzný Globálny rámec OSN pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu (GCM) podpísali v decembri predstavitelia vyše 150 krajín na konferencii o migrácii v Maroku. Lajčák ako bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN, ktorý sa podieľal na tvorbe tohto dokumentu, sa v rozhovore pre APA vyjadril aj k svojmu rozhodnutiu stiahnuť novembrovú demisiu a zostať vo funkcii ministra zahraničných vecí i po tom, ako Slovensko odmietlo migračný pakt.

„Bolo to asi najťažšie rozhodnutie, aké som musel urobiť v mojom profesionálnom živote,“ povedal s tým, že okrem naliehania zo strany prezidenta Andreja Kisku, premiéra Petra Pellegriniho a ďalších „dôležitých a vplyvných osobností“ bolo dôležitým faktorom aj nadchádzajúce slovenské predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). „Pociťoval som ako nezodpovedné odísť, aby som si zachoval osobnú integritu, a zanechať môj tím v prípravnej fáze (predsedníctva),“ vysvetlil.

KOMENTÁR: Nesvojprávny minister Lajčák?

Ako tretí dôvod uviedol Lajčák záujem na tom, aby zahraničná politika Slovenska naďalej zodpovedala „povahe vládneho programu“, teda európskej a euroatlantickej orientácii, duchu európskej spolupráce a rešpektu k európskym hodnotám. Od premiéra Pellegriniho dostal príslušnú záruku, hoci odmietnutie migračného paktu OSN „duchu vládneho programu nezodpovedalo“, povedal pre APA.

Lajčák sa v rozhovore venoval aj vlaňajšiemu rozhodnutiu rakúskej vlády o krátení rodinných prídavkov, čo zasiahne aj vyše 27.000 detí žijúcich na Slovensku. Pripomenul, že Slovensko sa pripojilo ku štátom, ktoré žiadajú Európsku komisiu, aby preskúmala súlad tohto opatrenia s právom EÚ.

„Naši ľudia veria, že ak pracujú rovnako ako Rakúšania a platia rovnaké dane ako Rakúšania, majú aj nárok na rovnakú podporu. Je ťažké vysvetliť, prečo to tak nie je,“ vyjadril sa minister.

Môže vás zaujímať

Trump: Štyri menšinové kongresmanky by sa mali „Amerike ospravedlniť“