Estónska prezidentka kritizuje rozhodnutie vlády nepodpísať migračný pakt OSN

Estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom .

Foto: TASR/AP

Estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová kritizovala v piatok vládu svojej krajiny za rozhodnutie nepodpísať Globálny pakt OSN o migrácii. Podľa agentúry DPA uviedla, že nepodpísanie paktu je "bežnou predvolebnou kampaňou".

„Nemôžeme akceptovať, že bežnou predvolebnou kampaňou je niečo medzi lživými správami a nenávistnými rečami, čo vyžaduje, že sa obrátime chrbtom k najdôležitejším znakom estónskej zahraničnej politiky, ktorú sme spoločne vytvárali a rozvíjali po 27 rokov,“ uviedla prezidentka vo vyhlásení.

„Estónsky ľud si zaslúži viac… musíme hovoriť o tom, prečo sa Estónsko pred dvoma rokmi pridalo ku všetkým ostatným svetovým krajinám v uznaní, že potrebujeme lepšie spoločne porozumieť, čo je to migrácia,“ povedala ďalej.

Pápež František absolvoval súkromné stretnutie s izraelským prezidentom

Prezidentka dodala, že Globálny pakt OSN o migrácii je o zlepšení spolupráce a chápania tohto problému a „nevytvára novú justíciu ani nemení estónske zákony či možnosti“.

Estónsko sa vo štvrtok stalo ďalšou z krajín, ktorých predstavitelia odmietajú podpísať Globálny pakt OSN o migrácii. Vláda v Tallinne oznámila svoje stanovisko po tom, ako jej členovia nedospeli k dohode ohľadne príslušného návrhu.

Zatiaľ čo minister zahraničných vecí Sven Mikser presadzoval, aby sa Estónsko k paktu pripojilo, minister spravodlivosti Urmas Reinsalu, zastupujúci vo vládnej koalícii konzervatívcov, pakt odmietal pre obavy, že môže byť zahrnutý do medzinárodného práva a obmedzovať schopnosť Estónska rozhodovať o vlastnej migračnej politike.

Krpelan: Prezident v súvislosti s prácami nespomínal meno A. Danka

„Keď sme vytvárali túto koalíciu, dohodli sme sa, že budeme prijímať rozhodnutia jednomyseľne. Žiaľ, dnes sme nedokázali dospieť k takémuto konsenzu,“ uviedol vo štvrtok estónsky premiér Juri Ratas.

Na migračnom pakte sa 193 členských štátov OSN dohodlo ešte v septembri 2016. Práce na jeho znení sa začali v apríli 2017 a schválené bolo v júli 2018. Cieľom tohto 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov.

Pakt by mali vlády oficiálne prijať na konferencii v marockom Marrákeši v dňoch 10.-11. decembra. Viacero krajín vrátane Austrálie, Bulharska, Česka, Maďarska, Rakúska a Spojených štátov však už oznámilo, že sa k tejto iniciatíve nepripoja.

Môže vás zaujímať

Po búrke v Poľsku naďalej pátrajú po 3 ľuďoch, 150 ľudí je zranených