Etnické čistky v Mjanmarsku: na krajinu chcú ľudskoprávne organizácie uvaliť zbrojné embargo

Príslušníci moslimskej menšiny Rohingov kráčajú po zničenej ceste v Shah Porir Deep v bangaldéšskom Teknaku 31. augusta 2017

foto: TASR/AP

Ľudskoprávne organizácie vyzvali v pondelok na zavedenie cielených sankcií a zbrojného embarga voči Mjanmarsku.

Medzinárodné spoločenstvo by podľa nich malo prijať takéto opatrenia v reakcii na násilnosti v mjanmarskom Jakchainskom štáte, ktoré do susedného Bangladéša vyhnali vyše 410 000 moslimov z etnika Rohingov. OSN v súvislosti s násilnosťami v Mjanmarsku hovorí o etnickej čistke, uviedla v pondelok agentúra Reuters.

Armáda ignoruje výzvy

Organizácia Human Rights Watch (HRW) tvrdí, že velenie mjanmarských bezpečnostných zložiek ignoruje vyhlásenia svetových lídrov, ktorí násilnosti v Mjanmarsku a masový odchod Rohingov ostro odsudzujú. Preto podľa HRW nastal čas prijať voči „mjanmarským generálom tvrdšie opatrenia, ktoré si nebudú môcť dovoliť ignorovať“.

HRW vo svojom vyhlásení píše, že Bezpečnostná rada OSN a krízou dotknuté štáty by mali na Mjanmarsko uvaliť cielené sankcie a zbrojné embargo a ukončiť tak pokračujúcu etnickú čistku.

Považujú ich za ilegálnych prisťahovalcov

V Jakchainskom štáte, ktorý je od konca augusta dejiskom násilností, žilo do vypuknutia násilia približne milión Rohingov.

Mnohí z nich aj predtým čelili reštrikciám zo strany mjanmarských úradov, ktoré obmedzovali ich presuny po krajiny a odmietali im priznať občianstvo. Rohingovia sú totiž veľkou časťou budhistickej väčšiny v Mjanmarsku považovaní za ilegálnych prisťahovalcov zo susedného Bangladéša.

Môže vás zaujímať

„Žlté vesty“ v Paríži obsadili „chrám konzumu“, obchodný dom Galeries Lafayette