Juncker: Som sklamaný z rozhodnutia USA vypovedať klimatickú dohodu

Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker

foto: TASR/AP

Sklamanie z rozhodnutia prezidenta USA Donalda Trumpa odstúpiť od parížskej klimatickej dohody dnes vyjadril predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. EÚ podľa neho bude naďalej lídrom v boji proti zmenám podnebia.

Som veľmi sklamaný z rozhodnutia, ktoré prijali USA napriek nášmu úsiliu na summite G7. Je to rozhodnutie v rozpore naším postojom a opačné, ako svet očakáva,“ uviedol Juncker na sociálnej sieti Twitter.

Neskôr napísal, že Únia stále verí v parížsku klimatickú dohodu a zostane svetovým lídrom v potláčaní zmien podnebia. Únia sa snažila o urýchlenie ratifikácie tohto dohovoru. Podarilo sa jej to vlani na jeseň aj vďaka úsiliu Slovenska, ktoré práve predsedalo Rade EÚ.

Táto dohoda žije a budeme ju napĺňať s administratívou USA alebo bez nej,“ vyhlásil dnes v súvislosti s Trumpovým rozhodnutím predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani. „Tí, ktorí sa rozhodli vystúpiť, premeškajú historickú príležitosť pre občanov, planétu i ekonomiku,“ odkázal USA Tajani.

Trump vo štvrtok vyhlásil, že USA odstúpia od parížskej klimatickej dohody z roku 2015, pretože je podľa neho pre Američanov neúnosne drahá. Chce si vyrokovať lepšie a výhodnejšie podmienky. Trumpovo rozhodnutie kritizovali mnohí svetoví lídri. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a taliansky premiér Paolo Gentiloni v spoločnom vyhlásení uviedli, že „parížsku dohodu nemožno opätovne prerokovať„. Kritiku si vypočul aj od svojho predchodcu Baracka Obamu. Jeho administratíva schválila globálnu klimatickú dohodu vlani v septembri. Keďže však o dohode nehlasoval americký Senát, nie je pre USA právne záväzná.

Parížska dohoda bola schválená 12. decembra 2015 na záver konferencie o klimatickej zmene, ktorá sa konala v Paríži. Podpísalo ju 195 štátov sveta. Dokument nadobudol právoplatnosť v novembri 2016, keď ho ratifikovalo najmenej 55 krajín produkujúcich minimálne 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. Dlhodobým cieľom parížskej klimatickej dohody, ktorá má nahradiť tzv. Kjótsky protokol dohodnutý v decembri 1997, je udržanie rastu globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou. Signatárske krajiny sa súčasne chcú usilovať o obmedzenie rastu globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia.

Dohoda má priniesť výrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové, modernejšie technológie. Až 40 percent svetových emisií produkujú USA a Čína.

Môže vás zaujímať

Európsky parlament podporil von der Leyenovú do funkcie šéfky Európskej komisie