KOMENTÁR: Brexit, migračná kríza a „rebelská“ V4 sa stali hlavnými témami Európskej únie v tomto roku

Britská premiérka Theresa Mayová

Foto: TASR/AP

Po tom, ako sme priniesli politické dianie doma na Slovensku a v zahraničí, prinášame krátky sumár toho najdôležitejšieho v politike Európy.

Európska únia aj naďalej pokračuje v sankciách proti Rusku, ktoré však zatiaľ účinné neboli.  Tak je potrebné ukázať, že poslanci v európskom parlamente sa nemýlia, a teda opatrenia niekedy účinné aj budú.

Nechýbalo málo a slovenský minister financií Peter Kažimír by získal kreslo predsedu euroskupiny. Hovorí sa, že o post šéfa prišiel pre dlhé otáľanie okolo svojej kandidatúry, ktorú oznámil príliš neskoro.

KOMENTÁR: Donald Trump a Kim Čong-un akoby súperili o titul blázon roka

Zatiaľ čo vo svete panovala vojna proti Islamskému štátu, Európa sa naďalej trápila s návalom tisícok migrantov. Pre tento problém bol na pretrase Schengenský priestor, ale aj sankcie voči štátom, ktoré nerešpektujú migračné kvóty.

Rozruch vyvolala najmä kvalita potravín, ktorá je vo východnom bloku nižšia, zatiaľ čo západným blokom otriasol škandál fipronilových vajec, exportovaných aj do krajín strednej a východnej Európy. Dvojakou kvalitou potravín sa bude EÚ zaoberať v budúcom roku podrobnejšie.

Nejasná správa o brexite

Kým sa svet trápil najmä s výrokmi a rozmarmi Tumpa, Putina a Kim Čong-una, v Európskej únií sa jednou z tém číslo jeden stal brexit. Záver problému však nie je istý, keďže ani samotní Briti dodnes nevedia, či vlastne z tej Únie vystúpiť chcú alebo nie. V prvom polroku to skôr vyzeralo tak, že zo spoločenstva štátov predsa ani vystúpiť nechcú.

Až neskôr prišli konkrétne požiadavky, ktoré Briti od EÚ žiadajú. Výsledkom doterajších rokovaní je ukončená prvá fáza a oficiálny dátum odchodu je v nedohľadne, aj keď sa najviac spomína rok 2020. Počas druhej fázy rokovaní nikto nedokáže vylúčiť, že sa obnovia sporné body z tej prvej. Teda „rozvod“ môže pokračovať ďalej.

Katalánci spôsobili chaos

Voľby v EÚ nepreukázali nárast extrémizmu, v Rakúsku víťazstvo potvrdil Van Bellen, vo Francúzsku vyhral Emanuel Macron nad Marine Le Penovou. V Nemecku aj naďalej trvá stav nezhody, hoci Angela Merkelová vyhrala, ale nedarí sa jej zostaviť vládu. Naopak v Rakúsku, aj keď s odporom, poskladal vládu najmladší premiér v Európe Christian Kurz.

Chaos na európskej politickej scéne vytvoril aj jeden región v Španielsku s ambicióznym nápadom. Katalánsko s hlavným mestom Barcelona vyhlásilo nezávislosť. Neskôr ju však ani nepotvrdili až ju nakoniec aj vyvrátili. Pokusom o napravenie nejasnej situácie sa mali stať predčasné voľby, ktoré, ako sa dnes zdá, prinesú viac nezrovnalostí než osohu.

Český premiér je Slovák

Paradoxná situácia, ktorá si vyslúžila množstvo rôznych reakcií, je v Česku. Strana, na čele ktorej stojí Slovák Andrej Babiš, vyhrala parlamentné voľby. Iným zoskupeniam sa však jeho tendencie a program nepozdávali, a tak malá strana bude vládnuť s menšinovou podporou v parlamente. Zaujímavá je reakcia prezidenta Miloša Zemana, ktorý na jednej strane Babiša chváli, na druhej strane volil „Čecha“.

Európska únia vs Vyšehradská štvorka

Zoskupenie niekoľkých štátov strednej časti Európy sa v tomto roku nebojácne postavilo veľkej EÚ niekoľkokrát. Naďalej pokračuje ignorovanie a obrovský nesúhlas s migračnými kvótami, ktoré Vyšehradská štvorka odmietla. Výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, je Slovensko, keďže pár utečencov prijalo, čím sme si síce splnili povinnosť, ale zvyšok štátov V4 jednoducho odmieta plniť rozkaz.

V tejto ,,disciplíne“ vytŕča Maďarsko, ktoré má priateľské vzťahy s Ruskom, odmieta migračné kvóty a na konci roka si zastalo Poľsko, ktoré sa stalo historicky prvým štátom, na ktorého EK využila článok 7. Reforma súdnictva v Poľsku čelí veľkej kritike, keďže skrz novelu sa majú stratiť znaky právneho štátu, čo je v rozpore s politikou Únie.

 

 

 

Môže vás zaujímať

Putin a Macron vyzvali na zjednotené úsilie na záchranu iránskej jadrovej dohody