Lajčák: EÚ upozornila kosovskú vládu, že koná v rozpore s medzinárodným právom

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

Foto: archívne, TASR

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ sa v pondelok v Bruseli venovali v rámci hodnotenia situácie na západnom Balkáne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vzťahom medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosťou otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

 Lajčák po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci pripomenul, že po tom, ako sa európski diplomati v novembri venovali iba Bosne a Hercegovine, teraz sa ich pozornosť upriamila na daný región ako celok. „Zdôraznili sme kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu EÚ pri transformácií tohto regiónu,“ spresnil minister a dodal, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny západného Balkánu pokračovali v nastolenom reformnom procese.

Podľa jeho slov poukázali viaceré členské krajiny EÚ na to, že aktivity kosovskej vlády nie sú v súlade s medzinárodnými pravidlami. V rozpore s platnými dohodami je napríklad zavedenie stopercentnej dane na tovar zo Srbska či Bosny a Hercegoviny a tiež snaha Prištiny vytvoriť kosovskú armádu.

Na otázku, aký je postoj EÚ k uvedeným krokom Prištiny, Lajčák odpovedal, že Brusel má konkrétne výhrady. „V tej prvej veci sa vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová a eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn jednoznačne vyjadrili, že daň treba okamžite odvolať, pretože nemá opodstatnenie,“ uviedol. Čo sa týka vytvorenia kosovskej armády, to podľa Lajčáka patrí skôr do kompetencií NATO. Zároveň však pripomenul, že EÚ má aj v tomto jasné stanovisko, že takéto záležitosti musia prebiehať len v súlade s ústavou a zákonmi a musia mať tiež podporu medzinárodných spojencov, čo v tejto chvíli Kosovo nemá.

Lajčák: Viacero ministrov EÚ spomenulo možnosť sankcií pre kerčský incident

„Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ, v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie. V prípade Macedónska podľa neho platí, že ak krajina splní potrebné podmienky, tak v júni 2019 dostane pozvánku na otvorenie prístupových rokovaní.

Šéfovia európskych diplomacií vyhodnotili aj stav vzťahov s Iránom, kde EÚ na jednej strane silne podporuje zachovanie platnosti jadrovej dohody (JCPOA) a na druhej strane jednomyseľne kritizuje Teherán za vývoj balistických rakiet, čo je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Iránu.

Ministri zahraničných vecí sa v Bruseli zaoberali aj situáciou vo Venezuele, pričom padol návrh vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. EÚ podporuje hľadanie politického mierového riešenia krízy v tejto krajine obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. „Hľadáme tiež spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval Lajčák.

Z ostatných tém sa Rada ministrov venovala obsahovej príprave januárového ministerského zasadnutia Európskej a Africkej únie, prijala závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi, ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti.

Môže vás zaujímať

Trump skritizoval dánsku premiérku za „hnusné“ odmietnutie predaja Grónska