Jednou vetou

Merkelová a Macron vyvíjajú tlak na Srbsko aj Kosovo, aby obnovili rozhovory

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron

Foto: TASR/AP

Lídri Francúzska a Nemecka upozornili v pondelok zarytých nepriateľov Srbsko a Kosovo, že vyriešenie ich vzájomného sporu je kľúčové pre ich budúce vzťahy s Európskou úniou.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron usporiadali počas summitu o Balkáne v Berlíne pracovnú večeru pre susediace krajiny, ktorých vzťahy sa v posledných mesiacoch zvrtli k horšiemu.

Prítomní boli aj lídri členských krajín EÚ Chorvátska a Slovinska a ďalší západobalkánski lídri, napísala agentúra AFP.

Merkelová uviedla, že nedávny zvrat v dlhodobom konflikte medzi Gréckom a Macedónskom ohľadne názvu menšej krajiny môže slúžiť ako príklad pre vyriešenie pálčivého problému Srbska s Kosovom.

Súhlasili sme s touto spoločnou iniciatívou, lebo sme oddaní európskej perspektíve západobalkánskych krajín,“ uviedla Merkelová po boku s Macronom. Myslela tým vyhliadku na užšie vzťahy západného Balkánu s EÚ.

Nájsť riešenie konfliktu na západnom Balkáne je v záujme celej Európy, vysvetlila tiež Merkelová ako hostiteľka regionálneho summitu v Berlíne. Cítime spoluzodpovednosť za stabilitu tohto regiónu, uviedla Merkelová aj v spoločnom vyhlásení s Macronom.

Merkelová a Macron podľa agentúry DPA zdôraznili, že cieľom stretnutia v úrade kancelárky v Berlíne nebolo nájsť riešenie, ale preskúmať dostupné možnosti pre pozitívny vývoj v regióne západného Balkánu.

Macron zdôraznil, že otázka stability na západnom Balkáne je aj otázkou stability Európy. „Naším cieľom nie je nariadiť riešenie Belehradu a Prištine,“ povedal. Ale na stole by mali byť všetky možnosti a mal by sa začať nový dialóg, dodal francúzsky líder.

Obaja lídri doplnili, že členstvo v EÚ je v rukách Európskej komisie. Na summite sa zúčastnila i šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová.

Konal sa preto, že rozhovory Srbska a Kosova sprostredkované Úniou sa vlani zastavili.

Jadrom sporu je to, že Belehrad odmieta nezávislosť Kosova, južnej provincie Srbska, keďže má pre Srbov veľký historický a kultúrny význam. Kosovo a Srbsko viedli krvavú vojnu v rokoch 1998-1999 a Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť.

Putin má záujem o mostný projekt spájajúci Rusko a KĽDR

Dialóg pod záštitou Bruselu stroskotal pred niekoľkými mesiacmi, keď rozhovory o prípadných zmenách hranice medzi týmito susedmi vyvolali vlani v lete silný odpor.

Kritici varovali, že prekreslenie mapy je na krehkom Balkáne riskantnou záležitosťou, tento región sa totiž ešte stále spamätáva z krutých vojen z 90. rokov 20. storočia.

Potom nasledovala séria diplomatických roztržiek medzi Prištinou a Belehradom, ktoré prehĺbili nepriateľstvo, najmä po rozhodnutí Kosova zaviesť 100-percentné clo na srbský tovar.

Nasledovala patová situácia vo vývoji. Kosovský premiér Ramush Haradinaj tvrdí, že clá ponechá v platnosti dovtedy, kým Belehrad neprejaví ústretovosť pri uznaní nezávislosti Kosova.

Presné podrobnosti plánu na zmenu hraníc síce nikdy neboli stanovené. Avšak miestne médiá a analytici predpokladajú, že výmena území by znamenala, že sever Kosova s dominanciou Srbov by sa vymenil za južné údolie v Srbsku, kde prevažujú etnickí Albánci, tak ako vo zvyšku Kosova.

Môže vás zaujímať

Špiónsky škandál: Vyhostenie diplomatov zo SR, Moskva údajne chystá reakciu