Mogheriniová zdôraznila v pléne EP potrebu mierových rokovaní o Sýrii

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Federica Mogheriniová

zdroj: TASR/AP

Cielené útoky na Sýriu, ku ktorým došlo v noci z piatka na sobotu, mali jediný cieľ - zabrániť režimu Bašára Asada opätovne použiť chemické zbrane. Uviedla to šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová počas utorňajšej rozpravy o situácii v Sýrii s poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.

V pléne EP pripomenula, že používanie zakázaných chemických zbraní je vzor, ktorý sa v Sýrii objavuje častejšie. S tým súvisela aj reakcia USA, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ktoré vykonali limitované zásahy na ciele v Sýrii. Mogheriniová v tejto súvislosti zopakovala slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý dopoludnia europoslancom hovoril o „presnom chirurgickom zásahu“.

Šéfka európskej diplomacie sa vyslovila za nezávislý mechanizmus na preverovanie použitia chemických zbraní v Sýrii vrátane posledného incidentu z Dúmy.

„Teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme politické riešenie v Sýrii. Po siedmich rokoch niet pochybností o tom, že neexistuje žiadne vojenské riešenie,“ poukázala Mogheriniová na konflikt, ktorý trvá od roku 2011.

Podľa jej slov EÚ musí vyvinúť maximálne diplomatické úsilie o to, aby došlo k obnoveniu zmysluplných mierových rokovaní v Ženeve za účasti všetkých strán zúčastnených na sýrskom konflikte.

Rokovanie EÚ a OSN združí všetkých aktérov konfliktu v Sýrii

Pripomenula, že o tom rokovala v nedeľu aj v Saudskej Arábii na summite Ligy arabských štátov (LAŠ) a táto snaha bude jedným z hlavných cieľov v poradí druhej medzinárodnej konferencii o Sýrii v Bruseli (24.-25.4.). Mogheriniová zdôraznila, že pôjde o prvé medzinárodné podujatie, ktoré pod taktovkou EÚ a OSN združí všetkých skutočných aktérov sýrskeho konfliktu a zameria sa na diplomaciu a možnosti politického a mierového riešenia krízy.

„Lebo ak nebudú politické rokovania, je len otázka času, kedy začnú ďalšie boje,“ opísala situáciu. Ocenila, že do Bruselu príde vyše 90 delegácií z celého sveta, a vyjadrila nádej, že sa podarí presvedčiť aj sýrsku vládu, aby podporila ženevské rokovania, lebo Asad sa doteraz k tomu nezaviazal.

Dodala, že je hrdá na to, že konferencie v Bruseli sa zúčastnia aj stovky delegátov zastupujúcich sýrske občianske organizácie. Podľa jej slov sú to ľudia, ktorí sú pod tlakom a majú záujem o lepšiu budúcnosť pre svoju krajinu.

„Sýria samotná musí byť súčasťou riešenia. My, ako EÚ chceme investovať do tých, ktorí chcú budovať mierovú krajinu. Budúcnosť Sýrie musí byť len v rukách Sýrčanov,“ doplnila a spresnila, že konferencia v Bruseli chce predstaviť tváre týchto ľudí, ich vízie a plány do budúcnosti, keď každý Sýrčan nezávisle od svojho etnika, náboženstva a sociálneho pôvodu musí mať pocit, že je vítaný doma, v Sýrii budúcnosti.

Slovenskí europoslanci reagujú na Mogheriniovej vystúpenie o situácii v Sýrii

Veľká časť poslancov s jej slovami súhlasila, no ozvali sa aj hlasy, že na útoky troch západných krajín neexistoval mandát OSN a nemuselo k nim dôjsť.

Poslanec Eduard Kukan (nezávislý) z politickej skupiny európskych ľudovcov (EPP) v tejto súvislosti uviedol, že europarlament je zostavený z predstaviteľoch rôznych politických strán, aj preto sú samozrejmé pestrejšie názory i v takejto citlivej téme. „Určite komunistická frakcia to bude odsudzovať, ale to sú okrajové hlasy. Postoj hlavných frakcií je pozitívny,“ opísal situáciu v zákonodarnom zbore EÚ.

Podľa poslanca Borisa Zalu (Smer-SD) z frakcie európskych socialistov a demokratov (S&D) však víkendové cielené útoky v Sýrii poukázali na určitú slabosť EÚ ako organizácie. „V Sýrii museli zasahovať britské a francúzske letecké sily. A nie európske. Takže tam je rozpor medzi realitou a medzi túžbou. Európa veľmi chce, ale má málo sily,“ skonštatoval.

Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD, S&D) v rozhovore pre TASR upozornila, že ide o veľký problém, lebo mnohí občania EÚ sú nespokojní s tým, ako niektoré európske krajiny pristúpili k víkendovému bombardovaniu Sýrie. „Je to zdevastovaná krajina a bombardovanie členskými štátmi EÚ túto situáciu nerieši,“ spresnila. „Navyše máme obavy, že sa začala viesť nejaká nová forma studenej vojny. To znamená, že Spojené štáty ako keby opäť regrutovali nejakých spojencov v EÚ,“ dodala.

Podľa Beňovej by cieľom EÚ mal byť dôraz na jej nevyužité diplomatické možnosti, ktoré má a ktoré nevyužíva dostatočne, hoci ide o spoločenstvo krajín s polmiliardovým obyvateľstvom. „Mogheriniová mala výraznejšie rokovať s Francúzskom a s ďalšími, ktorí sa narýchlo do plánov USA bombardovať prihlásili,“ skonštatovala.

Možnosť priamo osloviť šéfku diplomacie využil aj slovenský europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) z frakcie európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Pripomenul jej minulotýždňovú konferenciu na pôde EP v Bruseli s názvom Budúcnosť demokracie v Sýrii, ktorá sa zamerala na tzv. Demokratickú samosprávu, čiže spoločenstvo, ktoré na severe Sýrie združuje kresťanov, miestne arabské kmene, Kurdov, jezídov a ďalšie etnické skupiny. Toto združenie funguje na tretine sýrskeho územia, ako však zdôraznil poslanec, nikto ho nevníma ako partnera. Aj preto vyzval Mogheriniovú, aby na budúci týždeň na druhú medzinárodnú konferenciu o Sýrii v Bruseli (24.-25.4.) pozvala aj zástupcov Demokratickej samosprávy.

Môže vás zaujímať

Donald Trump: Spravodajské médiá chcú konfrontáciu, dokonca vojnu s Ruskom