OBSE, Merkelová, Macron aj Porošenko ocenili výmenu vojnových zajatcov na Ukrajine

Ukrajinský prezident Petro Porošenko sa zdraví s ukrajinskými vojnovými zajatcami, ktorých prepustili proruskí separatisti na palube vrtuľníka počas letu z mesta Krematorsk na východe Ukrajiny v stredu 27. decembra 2017

Foto: TASR/AP

Ukrajinské úrady a proruskí separatisti uskutočnili v stredu na východe krajiny najväčšiu výmenu vojnových zajatcov od začiatku ozbrojeného konfliktu. Ide o znamenie, že nastal pokrok v uplatňovaní mierovej dohody z roku 2015, napísala tlačová agentúra AP.

Povstalci zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) na východe Ukrajiny odovzdali 74 zajatcov, pričom ukrajinská vláda odovzdala 233 osôb. Niektorí zajatci boli zadržiavaní vyše roka.

Hovorkyňa ukrajinskej generálnej prokuratúry Larisa Sarganová uviedla na Facebooku, že jedna žena spomedzi 74 vojnových zajatcov prepustených separatistami naznačila, že zostane v Donecku.

Separatisti a vládne sily na východe Ukrajiny si vymenili vyše 300 zajatcov

Výmena sa uskutočnila v meste Horlivka a v dedine Zajceve, ktoré sa nachádzajú v oblasti rozdeľujúcej separatistické republiky a zvyšok Ukrajiny. Zajatci prišli s osobnými vecami, jeden niesol mačku.

„Dostal som sa z pekla. Prežil som,“ povedal Jevhen Chudencov, ktorý slúžil v jednom z ukrajinských práporov dobrovoľníkov na východe a ktorého zajali vo februári 2015.

Chudencov dodal, že v zajatí separatistov musel znášať vyhrážky a bitky, pri ktorých mu vyrazili predné zuby. Najprv ho odsúdili na trest smrti, ten však neskôr zmenili na 30 rokov väzenia. Po prepustení v Horlivke vyhlásil, že sa znovu pridá k ukrajinskej armáde.

Nemecko a Francúzsko vyzvali na ukončenie bojov na východe Ukrajiny

Na výmenu dohliadali pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá má na východe Ukrajiny vyslaných svojich pracovníkov.

OBSE privítala výmenu a vyzvala obe strany, aby nadviazali na udalosť ďalšími krokmi.

„Umožniť takému veľkému počtu ľudí, ktorí boli na oboch stranách zadržiavaní, vrátiť sa domov pred Novým rokom a pravoslávnymi Vianocami je veľmi vítaným vývojom situácie,“ zareagovala v stredu rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová, predsedníčka OBSE. „Dnešná výmena je nielen humanitárnym činom, ale tiež krokom pomáhajúcim budovať dôveru,“ dodala.

„Je to radostná udalosť, na ktorú čakali stovky rodín,“ povedal bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma, jeden z vyjednávačov Kyjeva.

Trumpova administratíva povolila predaj smrtiacich zbraní na Ukrajinu

Ukrajina mala prepustiť 306 ľudí, ale desiatky z nich sa rozhodli zostať na Ukrajine alebo ich prepustili už skôr, oznámil Viktor Medvedčuk, ktorý monitoruje výmenu na ukrajinskej strane.

Mnohí zo zajatcov neboli bojovníkmi. Boli to napríklad aktivisti a blogeri, ktorých obvinili zo špionáže či zrady.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko ocenil ukrajinských zajatcov, zadržiavaných separatistami, za ich vytrvalosť.

„Som vďačný všetkým, ktorí zostali verní Ukrajine aj v takých neznesiteľných podmienkach,“ povedal Porošenko, keď pozdravoval prepustených zajatcov. „Prejavili vernosť zásadám slobody a nezávislosti,“ doplnil.

Porošenko ocenil angažovanosť Merkelovej a Macrona

Ukrajinský líder tiež ocenil nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za to, že pomohli výmenu zorganizovať.

Merkelová a Macron privítali výmenu. V spoločnom vyhlásení uviedli, že „nabádajú strany konfliktu, aby umožnili aj výmenu zvyšných zajatcov a poskytli Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK) úplnú podporu v jeho pátraní po nezvestných ľuďoch“.

Merkelová a Macron zdôraznili, že „výmena a návrat k úplnému prímeriu takisto pomôžu budovať dôveru medzi stranami konfliktu, pričom treba mať na zreteli úplné uplatňovanie minských (mierových) dohôd“.

Boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou na východe Ukrajiny si od roku 2014 vyžiadali podľa údajov OSN už viac než 10.300 životov.

Môže vás zaujímať

Stíhaný macedónsky premiér údajne prešiel do Maďarska cez Čiernu Horu a Srbsko