Poľsku hrozia finančné sankcie pre justičnú reformu

Ilustračné foto

pixabay.com

Spornými zmenami vo fungovaní poľského najvyššieho súdu sa bude zaoberať Súdny dvor Európskej únie (ECJ). V prípade, že ECJ tento záver potvrdí, bude musieť Poľsko príslušný zákon upraviť pod hrozbou vysokých pokút.

Právomoc zažalovať členský štát, ktorý si neplní povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ, dáva Európskej komisii článok 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V prípade Poľska sa stala predmetom sporu justičná reforma. Nezhody medzi Poľskom a Európskou úniou v tejto otázke pretrvávajú už od roku 2015, kedy nastúpila k moci súčasná vláda konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Kontroverzný návrh justičnej reformy schválil poľský Sejm už 20. júla 2017. Čiastočné zmeny navrhol v septembri poľský prezident Andrzej Duda. Napriek tomu má Európska únia voči týmto krokom vážne výhrady a považuje ich za ohrozenie nezávislého súdnictva v krajine. Európska komisia už vlani 20. decembra oznámila, že je pripravená navrhnúť, aby sa voči Poľsku začalo konanie podľa článku 7, dôsledkom ktorého môže byť až odňatie hlasovacích práv. Použitie článku 7 odhlasoval 12. septembra 2018 aj Európsky parlament v prípade Maďarska.

Hongkonská samospráva zakázala stranu hlásajúcu nezávislosť od Číny

Vzhľadom na pretrvávajúci nesúhlas Európskej únie s podobou poľskej reformy súdnictva oznámila EK 2. júla 2018, že začala právne konanie voči Poľsku z dôvodu porušenia európskej legislatívy. Deň nato vstúpila sporná právna norma do platnosti. Okrem iného znižuje dôchodkový vek sudcov zo 70 na 65 rokov. V jej dôsledku bude zo 120 miest na najvyššom súde viac než tretina obsadená novými ľuďmi. Vláda odôvodňuje zmenu pomerov na súdoch snahou zvýšiť efektívnosť súdnictva a zbaviť ho sudcov z komunistickej éry.

Popri spomínanom článku 7 bude mať spor dohru na Súdnom dvore Európskej únie. Podľa štandardného postupu môže EK vyzvať členský štát, v tomto prípade Poľsko, aby jej v stanovenej lehote, ktorá je zvyčajne dva mesiace, oznámil prijaté opatrenia. Ak členský štát nezabezpečí plnenie povinností vyplývajúcich z práva EÚ, môže ho EK žalovať na Súdnom dvore (ECJ). To sa stalo v pondelok (24.9.) v prípade Poľska. Poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz už koncom júla vyhlásil, že postúpenie sporu na ECJ môže byť „jediným správnym riešením“ a Varšava je „pripravená všetko vysvetliť“.

V približne 95 percentách prípadov porušovania právnych predpisov si členské štáty splnia svoje povinnosti skôr, než je na nich podaná žaloba na súde. Ak súd vydá rozsudok v neprospech členského štátu, členský štát musí následne prijať potrebné opatrenia, aby mu vyhovel. Pokiaľ sa tak nestane, môže sa EK obrátiť na súd opätovne, ešte predtým odošle členskému štátu varovný list.

Ak EK opätovne zažaluje členský štát na súde, môže navrhnúť, aby mu súd uložil finančné penále, a to podľa trvania a závažnosti porušenia, ako aj veľkosti tohto členského štátu. Súčasná úprava Lisabonskej zmluvy však dáva EK možnosť požiadať súd, aby dotknutému členskému štátu uložil finančné penále už v prvom rozhodnutí.

Môže vás zaujímať

Nemecký parlament prijal zákon o ochrane klímy