Pred 30 rokmi z Afganistanu odišli posledné sovietske jednotky

Vojak afganskej armády

Foto: ilustračné, TASR/AP

V piatok 15. februára uplynulo 30 rokov odvtedy, čo cez most ponad rieku Amudarja prešli posledné jednotky sovietskej armády v Afganistane, čím definitívne opustili túto juhoázijskú krajinu.

Na tankoch a obrnených vozidlách sedeli vojaci smerujúci domov; 40. armáde velil vtedy generálporučík Boris Gromov. Po prejazde mosta povedal: „Za mojím chrbtom niet ani jedného sovietskeho vojaka.“

Totálna hanba. Brexit očami mladých Britov: O čo vlastne ide?

Pre mnohých bývalých účastníkov zostáva afganská vojna stále nezajazvenou ranou, uviedol spravodajský portál gazeta.ru pri príležitosti 30. výročia stiahnutia sovietskych vojsk z Afganistanu.  Afganská vojna, ozbrojený konflikt na území vtedajšej Afganskej demokratickej republiky (ADR), trvala od roku 1979 do roku 1989.

Začiatok konfliktu siaha do roku 1973, keď v Afganistane došlo k zvrhnutiu kráľa Mohammada Záhira. Moc prevzal Mohammad Dáud, ktorý sa stal prezidentom.  V roku 1978 nastala tzv. „aprílová revolúcia“ a moc uchopila Ľudovodemokratická strana Afganistanu (PDPA), ktorá vyhlásila Afganskú demokratickú republiku.

Afganistan začal budovať socializmus, ale jeho výstavba napredovala v maximálne napätej vnútornej situácii. Funkciu predsedu PDPA prevzal Núr Mohammad Tarakí.  Jeho reformy boli v krajine s tradične väčšinovým moslimským a vidieckym obyvateľstvom nepopulárne. Hlavným oponentom socialistickej vlády sa stali radikálni islamisti, ktorí jej vyhlásili svätú vojnu, džihád. Islamisti zorganizovali oddiely mudžahedínov. Tí sa stali hlavnou silou bojujúcou proti domácej socialistickej vláde a proti sovietskym jednotkám.

Šéf NASA: V budúcom desaťročí znova pristaneme na Mesiaci a zostaneme tam dlhšie

Afganská moc nevedela riešiť domácu situáciu a obrátila sa s požiadavkou o pomoc na ZSSR. O nej rokovalo v Kremli 19. marca 1979 najvyššie vedenie ZSSR. Generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) Leonid Brežnev a ďalší členovia politbyra boli proti ozbrojenému zásahu.

Situácia v blízkosti hraníc ZSSR sa však zhoršovala a názor v Kremli sa rázne zmenil. Ústredný výbor KSSZ 12. decembra 1979 rozhodol, že do Afganistanu vstúpia sovietske vojská.  Vnútorná situácia v Afganistane bola napätá nielen s mudžahedínmi, ale aj v rámci vládnej strany. V septembri 1979 vodcu PDPA Tarakího dal zatknúť a zabiť Hafízulláh Amín. Ten sa stal predsedom strany a pokračoval v boji proti islamistom.

Podľa zistení ruskej rozviedky sa Amín pokúšal dohodnúť s Pakistanom a Čínou, čo ZSSR považoval za neprípustné. Oddiel sovietskych síl osobitného určenia 27. decembra 1979 obsadil prezidentský palác, Amín a jeho synovia boli zabití a novým prezidentom Afganistanu sa stal Babrak Karmal. V decembri 1979 sa začala afganská vojna a trvala do februára 1989. Sovietska armáda v bojoch podporovala provládne jednotky. Proti nim bojovali mudžahedíni, ktorí boli vycvičení v zahraničí. Zbrane, bojové zásoby, muníciu i výstroj dostávali rovnako zo zahraničia, najmä z USA.

Poslanci neschválili ani jeden z troch pozmeňovacích návrhov o brexite

V apríli 1988 vo Švajčiarsku zástupcovia Afganistanu a Pakistanu uzatvorili dohodu o urovnaní situácie o Afganistane. Sovietsky zväz bol povinný stiahnuť svoje jednotky z krajiny v priebehu desiatich mesiacov; USA a Pakistan mali prestať podporovať mudžahedínov.

Straty ZSSR v afganskej vojne predstavovali 14.427 mŕtvych. Výbor štátnej bezpečnosti (KGB) stratil 576 ľudí, sovietske ministerstvo vnútra prišlo o 28 pracovníkov. Počas bojov utrpelo zranenia rôzneho stupňa 53.000 ľudí. Presné údaje o mŕtvych Afgancov vo vojne nie sú známe – zdroje uvádzajú, že mohlo ísť o milión až dva milióny ľudí. Približne 850.000 až 1,5 milióna ďalších sa stalo utečencami a odišlo do Pakistanu a Iránu.

Dňa 15. februára 1989 sa zavŕšil odchod sovietskych vojsk z Afganistanu. Tento dátum sa v roku 2011 v Ruskej federácii stal Dňom spomienky na Rusov, plniacich si služobné povinnosti za hranicami vlasti. V Bielorusku si v tento deň pripomínajú Pamätný deň vojakov-internacionalistov.

Prezident Macron odsúdil nárast antisemitských trestných činov

Ruská redakcia stanice BBC pripravila k 30. výročiu stiahnutia sovietskych vojsk z Afganistanu reportáž o tom, ako sa súčasní Afganci pozerajú na tie udalosti. Za posledných 40 rokov sa pre Afgancov stala vojna neoddeliteľnou súčasťou života. Ľudia sa otvorene priznali, že jediné, po čom túžia, je žiť v mieri, nevidieť zbrane a prestať sa báť o svoje deti.

Operáciou Trvalá sloboda sa 7. októbra 2001 začala vojna, ktorú USA a Británia spustili ako odpoveď za 11. september 2001 – teroristické útoky na dvojičky.

Môže vás zaujímať

Zeman by zastavil trestné stíhanie Babiša, ak by bolo obnovené