Pred 70 rokmi sa začala sovietska blokáda Berlína

Najdlhší zachovaný úsek Berlínskeho múru, pestro pomaľovaný 1,3-kilometrový pás známy ako East Side Gallery, sa stane oficiálnym pamätníkom.

foto: TASR/AP

Pred 70 rokmi začal Sovietsky zväz blokádu Západného Berlína, počas ktorej západné sektory mesta zásobovali USA a Veľká Británia leteckým mostom. Blokáda Západného Berlína trvala do 12. mája 1949 a považuje sa za najzávažnejšiu konfrontáciu počas studenej vojny.

Po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945 bolo Nemecko rozdelené na okupačné zóny, ktoré spravovali víťazné mocnosti – USA, Veľká Británia, Francúzsko a Sovietsky zväz (ZSSR).

FOTO: Na Bratislavskom hrade otvorili výstavu k 100. výročiu založenia Československa

V okupačných zónach – americkej, britskej a francúzskej – chceli západné krajiny, ktoré ich spravovali, obnoviť ekonomiku a zaviesť radikálnu menovú reformu, teda nahradiť dovtedajšiu ríšsku marku za novú menu: nemeckú marku (DM). Preto 20. júna 1948 v troch spojeneckých okupovaných zónach zaviedli nemeckú marku. Pomocou novej meny na území Západného Nemecka bolo možné začať plniť obchody tovarom, ktorý bol dovtedy dostupný len na čiernom trhu. Koncepcia bývalých spojencov z druhej svetovej vojny – USA, Veľkej Británie, Francúzska a ZSSR – v organizovaní ekonomického a politického života aj podmienok sa stávala čoraz protirečivejšia.

Sovietsky zväz veril v úplnú blokádu Berlína

Sovietsky zväz v nádeji, že zachová Berlín uprostred sovietskej zóny, začal 24. júna 1948 úplnú blokádu všetkých západných sektorov Berlína. Mesto síce patrilo do sféry sovietskeho vplyvu, ale vojaci USA, Veľkej Británie a Francúzska boli rozmiestnení vo svojich okupačných zónach. Železničné, cestné a lodné prístupy do Berlína boli zablokované, obyvatelia mesta zostali bez zásobovania potravinami a bez elektrickej energie.

Pred rokom zomrel architekt zjednotenia Nemecka

Podľa viacerých zdrojov zavedenie nemeckej marky do obehu bolo síce oficiálnou zámienkou na blokádu Berlína, ale Sovietsky zväz chcel „pravdepodobne zmenšiť kapitalistický ostrov v okupačnej zóne tým, že prinúti USA, Veľkú Britániu a Francúzsko opustiť Berlín“. Novovzniknutá situácia primala tieto tri krajiny okamžite zareagovať. Odpoveď bola rýchla: letecký most spojencov. Zaviedol ho generál Lucius D. Clay a letecký most sa ukázal byť primeraným americkým protiopatrením.

Tisícke lietadiel (celkovo vyše 270.000 letov) privážali denne potraviny, materiál na kúrenie a tovar základnej potreby do obkľúčeného mesta. Lietadlami do mesta dovážali denne vyše 13.000 ton tovaru. Berlín sa tak stal jednou z hlavných lokalít konfrontácie medzi Západom a Východom. Pre Západ sa Berlín stal symbolom slobody. Jeho obyvateľov už neponímali ako porazených nacistov, ktorých treba potrestať, ale ako obete sovietskej hrozby. Počas leteckého mosta blokovaného Berlína zahynulo niekoľko pilotov: 39 britských, 31 amerických, ale aj šesť Nemcov. Obete pripomína pomník na námestí pred letiskom Tempelhof.

Politické rozdelenie mesta a Európy

Keď 12. mája 1949 Josif Vissarionovič Stalin rozhodol o zrušení blokády Berlína, politické rozdelenie mesta sa zavŕšilo. V meste vznikli dve mestské administratívy, Sovietskemu zväzu sa podarilo spojiť dovtedajšie dve politické strany – sociálnodemokratickú a komunistickú – do Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED). Dokonalo sa tak rozdelenie nielen Berlína, ale aj celej Európy na dva bloky – západoeurópsky a východoeurópsky.

FOTO: V Moskve sa konala tradičná vojenská prehliadka

V roku 1949 došlo k rozdeleniu Nemecka na Nemeckú spolkovú republiku (NSR), známu aj ako Západné Nemecko, a na Nemeckú demokratickú republiku (NDR), teda Východné Nemecko.

Nemecko sa znovuzjednotilo 3. októbra 1990.

Môže vás zaujímať

Neznáma žena sa pokúsila o samovražedný atentát v čečenskej metropole Groznyj