Jednou vetou

Priority fínskeho predsedníctva budú rast, bezpečnosť a klíma

Ilustračné foto

Pixabay.com

Fínsko sa intenzívne pripravuje na svoje v poradí už tretie predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré potrvá od 1. júla do 31. decembra tohto roku. Uviedla to veľvyslankyňa Fínska pri EÚ Marja Rislakkiová počas stredajšieho stretnutia s novinármi.

Veľvyslankyňa zdôraznila, že prípravy predsedníctva pokračujú aj napriek tomu, že vo Fínsku v súčasnosti prebiehajú povolebné rozhovory o zostavení budúcej vlády.

Eurovoľby rozhodnú aj o novom šéfovi európskej vlády. Kto sa ním môže stať?

To je podľa nej možné aj vďaka konsenzu naprieč všetkými politickými stranami, ktoré si želajú zaistenie úspešného fínskeho predsedníctva.

Fíni preberú štafetu polročného predsedníctva v Rade EÚ po Rumunsku a 1. januára 2020 ju odovzdajú Chorvátsku. V nadchádzajúcom polroku chce fínske predsedníctvo dokončiť čo najviac rozpracovaných agend po rumunskom predsedníctve a pokračovať vo vyjednávaniach, ktoré Úniu v tomto období čakajú.

Rislakkiová spresnila, že jej krajina si vytýčila tri hlavné priority predsedníctva: udržateľný rast, bezpečnosť a klíma. Podľa jej slov bude fínske predsedníctvo poznačené veľkými európskymi témami, ako sú migrácia, „zmrazená“ azylová politika či rokovania o rozpočte EÚ na rok 2020 a dlhodobom sedemročnom rozpočte Únie.

Fíni „zdedia“ aj otázku brexitu, kde však vývoj situácie záleží od britskej strany; EÚ však musí byť podľa veľvyslankyne v tomto smere pripravené na všetky možné scenáre.

Opozičná SPÖ chce žalovať Kurza za obvinenia súvisace s videom z Ibizy

V horizontálnej rovine sa bude fínske predsedníctvo bude snažiť o udržanie jednoty EÚ a posilňovanie hodnôt, na ktorých bola vybudovaná – ľudské práva, právny štát a multilateralizmus.

Z hľadiska obchodnej agendy chcú Fíni prispieť k posilneniu jednotného trhu, ktorý už treba vnímať ako jednotný digitálny trh, k lepšej ochrane priemyselnej politiky, čo okrem iného znamená aj dôraznejšie vymedzenie sa voči USA a Číne.

V oblasti bezpečnosti to bude dôraz na posilnenie obrannej spolupráce a utuženia vzťahov medzi EÚ a NATO, čo je dôležité najmä z hľadiska spoločného boja proti kybernetickým hrozbám.

V zahraničnej politike chce Fínsko aj na čele EÚ pokračovať vo svojej doterajšej línii podpory procesu rozširovania a bude preto ústretové voči krajinám západného Balkánu.

Turčynova vystrieda na poste šéfa rady bezpečnosti exminister Danyľuk

Rislakkiová tiež potvrdila, že Fínsko počas svojho predsedníctva – hlavne z hľadiska finančných nákladov – neplánuje žiaden neformnálny summit EÚ na svojom území, čím zrejme preruší tradíciu, s ktorou začalo slovenské predsedníctvo v septembri 2016.

Po Slovensku všetky nasledujúce predsednícke krajiny (Malta, Estónsko, Bulharsko, Rakúsko aj Rumunsko) pripravili neformálny summit EÚ.

Môže vás zaujímať

Pri lesných požiaroch v Kalifornii zomreli traja ľudia