Prvé hodiny referenda v Macedónsku charakterizovala veľmi nízka účasť

Ilustračné foto

Foto: TASR/AP

Mimoriadne nízka účasť charakterizovala v nedeľu predpoludním v Macedónsku prvé hodiny referenda o zmene názvu krajiny.

Právo vyjadriť sa k otázke, či „podporujú vstup do EÚ a NATO akceptovaním dohody medzi Macedónskom a Gréckom“, ktorá predpokladá zmenu názvu krajiny na „Republiku Severné Macedónsko“, využilo do 11.00 h podľa volebnej komisie v Skopje 8,03 percenta oprávnených voličov.

Práve účasť je z hľadiska platnosti plebiscitu nezanedbateľným faktorom. Predpokladom pre platné referendum, ktorého výsledok však nebude mať záväzný, ale poradný charakter, je účasť nadpolovičnej väčšiny 1,8 milióna občanov postjuhoslovanskej republiky Do referenda v Macedónsku sa oprávnení voliči môžu zapojiť až do 19.00 h.

Tamojší vládni politici už počas kampane, ktorá vyvrcholila v uplynulý štvrtok, upozorňovali, že budú referendum považovať za platné, aj keď zostane v nedeľu doma viac ako polovica oprávnených voličov. Zohľadnia vraj iba pomer kladných a záporných hlasov. Na záverečnom podujatí kampane to podčiarkol aj premiér Zoran Zaev, keď formuloval tak, že treba si všímať iba tých, ktorí prídu k urnám, názory tých, ktorí sa do plebiscitu nezapoja, nie sú, ako naznačil, podstatné.

Macedónsko bez vyriešenia sporu o názov členstvo v NATO nezíska

Predseda macedónskej vlády v nedeľu po splnení si občianskej povinnosti uviedol, že očakáva veľkú väčšinu súhlasných hlasov, pretože podľa jeho názoru si viac ako 80 percent občanov Macedónska želá vstup krajiny do euroatlantických štruktúr.

V minulosti dlhoročná vláda a v súčasnosti najsilnejšia opozičná strana VMRO-DPMNE neviedla kampaň síce otvorene proti pozitívnemu hlasovaniu a neohlásila ani bojkot plebiscitu, avšak podľa oficiálneho stanoviska vyzvala svojich voličov a sympatizantov, aby sa rozhodovali podľa vlastného svedomia. Lídri strany však opakovane verejne konštatovali, že dohodu s Gréckom vnímajú ako protiústavnú, pretože ohrozuje macedónsku národnú identitu, pričom s ňou nesúhlasia.

Macedónsky prezident Gjorge Ivanov zdôraznil, že osobne plebiscit bojkotuje a vyzval občanov, aby postupovali rovnako. Dokument o zmene názvu Macedónska, na ktorom sa Skopje a Atény dohodli v júni, aby uzavreli viac ako štvrťstoročie bilaterálny spor, rozdelila verejnú mienku v Macedónsku i Grécku. Odporcovia tvrdia, že druhej strane ponúka príliš veľa.

Macedónsky parlament dohodu ratifikoval napriek tomu, že ju prezident odmietol podpísať. Po referende v prípade pozitívneho výsledku musia poslanci odhlasovať zmenu ústavy, aby mohla vstúpiť do platnosti zmena názvu krajiny. Posledným krokom k plnej implementácii dohody je jej ratifikácia na pôde gréckeho parlamentu, v ktorom vládne ohľadom tejto otázky hlboký rozkol.

Môže vás zaujímať

Tajné služby zadržali dvojicu, ktorá plánovala útoky proti moslimom