Jednou vetou

Reportéri bez hraníc: Kuciakova vražda upriamila pozornosť na situáciu novinárov

Ján Kuciak s priateľkou Martinou Kušnírovou

foto: TASR

Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka z februára minulého roka spustila na Slovensku bezprecedentné politické zemetrasenie a upriamila pozornosť na otázku bezpečnosti novinárov. Uvádza to na svojej webovej stránke organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) v súvislosti so štvrtkovým zverejnením nového Svetového indexu slobody tlače.

Slovenskej republike patrí v aktuálnom vydaní indexu slobody tlače, ktorý vydáva RSF, 35. miesto. To predstavuje pokles o osem miest oproti 27. priečke z minulého roka. V roku 2017 bolo Slovensko na 17 a v roku 2016 12 mieste.
Stať venovanú SR Reportéri bez hraníc uvádzajú pod názvom „Novinári sú rok po vražde Kuciaka zastrašovaní“.

Ako Kočner zháňal pero z roku 2000 kvôli zmenkám

RSF uvádza, že Kuciak vo svojom poslednom článku odhalil, že kalábrijská mafia využívala kontakty v rámci slovenskej vlády na zneužívanie fondov EÚ. Následná vlna protestov vyústila do odstúpenia premiéra Roberta Fica a niekoľkých ďalších ministrov jeho vlády.

Polícia v septembri minulého roka zatkla na základe podozrení z Kuciakovej vraždy štyri osoby a v marci 2019 bolo voči podnikateľovi Mariánovi Kočnerovi vznesené obvinenie z jej objednania, píše RSF.

Reportéri bez hraníc: Slovensko sa v rebríčku slobody tlače prepadlo o 8 miest

Fico, aj keď už nie je premiérom, podľa Reportérov bez hraníc z pozície lídra vládnej strany Smer-SD často útočí na média. RSF v tejto súvislosti pripomína jeho výroky na adresu novinárov, ktorých svojho času nazval „špinavé protislovenské prostitútky“ a obvinil ich zo snáh poškodiť predsedníctvo SR v Rade EÚ v roku 2016.

Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018 na Slovensku znovu nastolila otázky týkajúce sa nevysvetlených zmiznutí dvoch novinárov z rokov 2008 a 2015 a opäť otvorila problematiku bezpečnosti novinárov a ich zdrojov, uvádza RSF.

Chaos a zmätok spôsobilo priznanie ďalšieho obvineného v kauze vraždy Kuciak

Slovenské média, ktoré predtým vlastnili popredné medzinárodné mediálne spoločnosti, sa podľa RSF v posledných rokoch dostali pod kontrolu miestnych oligarchov, ktorých hlavné obchodné záujmy ležia mimo žurnalistiky.

Reportéri bez hraníc uvádzajú, že v súčasnosti je ohrozená aj nezávislosť verejnoprávnej inštitúcie Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS). Približne 30 novinárov podľa RSF v roku 2018 odišlo z RTVS po nezhodách s vedením, ktoré bolo vymenované v roku 2017 a je prepojené s koaličnou SNS.

Právo na odpoveď patrí podľa M. Číža každému, médiám o tom chýba diskusia

Smer-SD a SNS sa podľa RSF stále snažia regulovať média a najmä znova zaviesť do platnosti právo na odpoveď, ktoré bolo zrušené v roku 2011. Za urážku na cti podľa trestného zákonníka stále hrozí trest až do ôsmich rokov odňatia slobody, čo politici využívajú na zastrašovanie novinárov a médií, uvádza si RSF.

Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica. V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Novela tlačového zákona, ktorú parlamentu predložili poslanci strany Smer-SD má toto právo znova zaviesť.

Môže vás zaujímať

Po štyroch mesiacoch otvárajú múzeum Louvre