Ruská vláda chce podporiť spoločnosti, na ktoré USA uvalili sankcie

Prezident Vladimir Putin a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Foto: TASR/AP

Ruská vláda podporí spoločnosti, na ktoré USA nedávno uvalili sankcie, uviedol v pondelok podľa agentúry TASS ruský vicepremiér Arkadij Dvorkovič.

Spresnil, že tieto spoločnosti už aj tak dostávajú podporu zo strany štátu, keďže ide o významných zamestnávateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Dodal, že niektoré podporné opatrenia vláda s významnými spoločnosťami prerokúvala ešte do uvalenia najnovších amerických sankcií.

Medzi spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú americké sankcie, majú dominantné postavenie štruktúry patriace oligarchovi Olegovi Deripaskovi: ide napr. o spoločnosti RusAl, En+, skupina GAZ, či agroholding Kubaň. Vedenie RusAl už priznalo, že v dôsledku sankcií môže mať problémy vo výrobe i pri plnení niektorých finančných záväzkov.

Deripaska riadi podnikateľské impérium s aktívami v oblasti spracovania hliníka, v oblasti energetiky a stavebníctva a má vzťahy s bývalým šéfom volebného tímu Donalda Trumpa, Paulom Manafortom, ktorý kedysi pracoval ako jeho konzultant.

Agentúra Interfax informovala, že akcie spoločnosti RusAl klesli v pondelok na začiatku obchodovania na moskovskej burze o 46,9 percenta (na 15,04 rubľov za akciu), cenné papiere En+ stratili 22,8 percenta a ich cena klesla na 45 rubľov za kus. Podľa Interfaxu k tomu došlo práve v dôsledku správ, že tieto spoločnosti a ich hlavní akcionári boli zaradení na sankčný zoznam amerického ministerstva financií.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v piatok 6. apríla oznámila, že uvalila sankcie na sedem ruských oligarchov a 17 predstaviteľov ruskej vlády, a to za „škodlivú činnosť“ Ruska po celom svete. Americké ministerstvo financií v piatok uviedlo, že terčom sankcií sa stalo aj 12 spoločnosti vlastnených oligarchami, spolu so štátnou firmou na predaj zbraní a s pobočkou banky.

V zozname oligarchov je okrem Deripasku aj Vladimir Bogdanov (riaditeľ spoločnosti Surgutneftegaz), Sulejman Kerimov (člen Rady federácie podozrievaný na Západe z finančných machinácií), Igor Rotenberg (plynárenský a ropný magnát), Kirill Šamalov (predpokladaný zať prezidenta Vladimira Putina, ktorý podniká v oblasti ťažby a spracovania ropy a plynu), Andrej Skoč (poslanec Štátnej dumy s dlhoročnými kontaktmi s ruským organizovaným zločinom) a Viktor Vekseľberg (podniká v sektore energetiky a je predsedom predstavenstva skupiny Renova zloženej zo spoločností na správu aktív a individuálnych fondov. Jej najvyšší predstavitelia spoločnosti boli v roku 2016 zatknutí kvôli údajnému podplácaniu úradníkov zapojených do projektu výroby energie v Rusku).

Môže vás zaujímať

Britská vláda trvá na tom, že rokovania o brexite napredujú