Slováci v Maďarsku budú druhýkrát voliť do parlamentu aj svojho zástupcu

Maďarský parlament

Foto: TASR/AP

Príslušníci slovenskej menšiny v Maďarsku budú mať v nedeľu v parlamentných voľbách možnosť už druhýkrát voliť svojho zástupcu. Do národnostného zoznamu sa podľa údajov Národnej volebnej kancelárie zaregistrovalo 1659 Slovákov.

Menšinoví voliči v Maďarsku majú možnosť rozhodnúť sa, či chcú voliť z celoštátnej straníckej listiny alebo z kandidátky národnostných menšín. V druhom prípade sa však musia osobitne zaregistrovať.

Poslanci Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) – najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku – zostavili päťčlennú kandidačnú listinu samosprávy na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia CSSM 16. januára, a to v zostave Anton Paulik, Alžbeta Hollerová-Račková, Anna Komjáthiová, Ondrej Kiszely a Judita Lénártová-Orliczká.

Dlhoročný pracovník štátnej správy v oblasti národností a terajší vedúci kabinetu CSSM Anton Paulik pre TASR uviedol, že na získanie plnoprávneho poslaneckého mandátu by Slováci potrebovali mať zaregistrovaných zhruba 30.000 voličov, čo nie je možné, pretože ani podľa štatistiky nemajú toľkých členov svojej komunity.

Nízky počet Slovákov na národnostnej listine

„V našom prípade nejde o klasické voľby. Zostavila sa kandidátka CSSM, tam sa určilo poradie kandidátov, a keďže počet odovzdaných hlasov na listinu pravdepodobne nedosiahne počet potrebný k získaniu mandátu plnoprávneho poslanca, kandidát národnostnej listiny číslo jeden automaticky postúpi do parlamentu ako parlamentný hovorca Slovákov. K tomu je potrebné, aby za kandidátku hlasoval najmenej jeden národnostný volič,“ spresnil.

Z relatívne nízkeho počtu Slovákov zaregistrovaných na voľbu z národnostnej listiny je Paulik sklamaný, ale sám sa priznal, že politická identita je u neho slabšia, a teda nemal problém vzdať sa možnosti voľby zo straníckej listiny.

„Musel som si uvedomiť, že väčšina Slovákov chce radšej zachovať možnosť voliť politickú stranu. Chcem úzko spolupracovať s parlamentnými poslancami aj v záujme toho, aby sa aj táto situácia zmenila,“ dodal.

Nemci môžu mať plnoprávneho poslanca

Predchádzajúce štyri roky sa podľa jeho slov určili rámce, v akých národnostní hovorcovia pôsobia v zákonodarnom zbore. Všetkých 13 registrovaných národnostných menšín malo svojich hovorcov, čo znamená, že žiadna z nich nesplnila podmienky na plnoprávny poslanecký mandát.

Paulik podotkol, že v terajších voľbách sa zaregistrovalo 33.000 voličov nemeckej menšiny. Znamená to, že ak 60-70 percent týchto voličov odovzdá svoj hlas, tak by Nemci mohli mať plnoprávneho poslanca.

V súvislosti s hodnotením prvého volebného cyklu so zástupcami menšín v parlamente líder kandidátky slovenskej menšiny povedal, že Slováci, ktorí sa zaujímajú o spoločenské dianie, si všimli, že v uplynulých štyroch rokoch bolo financovanie národnostných samospráv posilnené a že podstatne lepšie boli štátom financované aj iniciatívy všetkých národnostných menšín.

Viac chodiť medzi ľudí

„Z mojej strany vnímam istý deficit v aktivitách hovorcov, majú totiž možnosť iniciovať modifikáciu zákonov. Napríklad na zákone o národnostných menšinách sa pracovalo tri roky, napokon však bol upravený iba čiastočne, pretože nie všetky návrhy celoštátnych samospráv boli schválené. Napríklad zmeny zákona o matrikách alebo o osobných dokladoch zas nepredložili vôbec,“ konštatoval.

Paulik by chcel v prípade vstupu do parlamentu vytvoriť bezprostrednejší kontakt s predstaviteľmi národnostných samospráv. „Ako hovorca budem musieť viac chodiť medzi ľudí,“ zdôraznil. Za svoje priority označil doladenie školského zákona a každoročné modifikovanie rozpočtového zákona, aby boli dané podmienky na prácu národnostných organizácií.

„Treba si vytvoriť kontakty aj s parlamentnými poslancami, ktorí zastupujú regióny s početnejšou komunitou Slovákov, ako napríklad Békešskú Čabu, Peštiansku župu alebo Novohrad. Sledovať budem aj plnenie medzinárodných záväzkov Maďarska v oblasti menšín, akými sú Rámcová zmluva Rady Európy (RE) o ochrane národnostných menšín či Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov,“ vykreslil svoje predstavy o fungovaní na poste parlamentného hovorcu Slovákov A. Paulik.

Môže vás zaujímať

Španielska vláda odmietla Torrovi žiadosť o začatie dialógu