Sýria, Rusko aj Irán odmietajú Trumpovo vyhlásenie o Golanských výšinách

Americký prezident Donald Trump

Foto: TASR/AP

Sýrska vláda v piatok odsúdila vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty by mali uznať zvrchovanosť Izraela nad Golanskými výšinami - pôvodne sýrskym územím, ktoré židovský štát obsadil v roku 1967 a anektoval v roku 1981. Medzinárodné spoločenstvo tento krok Izraela neuznalo.

V komuniké sýrskej vlády zverejnenou štátnou tlačovou agentúrou SANA sa uvádza, že Damask je odhodlaný získať Golanské výšiny „všetkými možnými prostriedkami“.

Sýrska vláda zdôraznila, že Trumpove vyhlásenia „nezmenia nič na fakte, že Golany sú a budú sýrske“. Podľa Damasku Trumpov postoj je zjavným porušením rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

Podobný názor ako sýrska vláda prezentovalo v piatok aj ruské ministerstvo zahraničných vecí. Jeho hovorkyňa upozornila, že akákoľvek zmena štatútu Golanských výšin by bola „flagrantným porušením rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN v tejto záležitosti“.

Irán, ktorý je podobne ako Rusko kľúčovým spojencom vlády v Damasku, označil snahy Washingtonu uznať Golanské výšiny za izraelské územie za „protiprávne a neprijateľné“.

Výbuch v chemickej továrni v Číne si vyžiadal 47 obetí a vyše 600 zranených

Trump vo štvrtok v jednom zo svojich tvítov napísal, že „po 52 rokoch je načase, aby Spojené štáty plne uznali izraelskú zvrchovanosť nad Golanskými výšinami“. Šéf Bieleho domu zároveň zdôraznil, že toto územie má „kľúčový strategický a bezpečnostný význam pre štát Izrael, ako aj pre regionálnu stabilitu“.

Politickí analytici konštatovali, že Trumpove vyjadrenia zo štvrtka sú zvratom v doterajšej americkej diplomacii a sú tiež vítaným vyjadrením podpory pre izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v situácii, keď Izrael o tri týždne – 9. apríla – čakajú predčasné parlamentné voľby.

Netanjahu už dlhší čas vyvíjal na USA tlak, aby uznali zvrchovanosť Izraela nad Golanskými výšinami. Tento problém nastolil aj počas svojho prvého stretnutia s Trumpom, ktoré sa konalo v Bielom dome vo februári roku 2017. Nádeje, že by Washington mohol pristúpiť k takémuto kroku, v Izraeli vzrástli po vlaňajšom presťahovaní americkej ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema, o ktorom rozhodol prezident Trump, konštatovala agentúra AFP.

Môže vás zaujímať

Britský najvyšší súd začal prerokúvať pozastavenie činnosti parlamentu