Ústavný súd vo veci kontroverzného poľského zákona veľa nezmení, povedal analytik

Na archívnej snímke z 26. januára 2015 je vstupná brána s nápisom "Arbeit macht frei" v bývalom koncentračnom tábore Auschwitz- Birkenau

foto: TASR/AP

Rozhodnutím poľského prezidenta Andrzeja Dudu podpísať kontroverznú novelu zákona o Ústave pamäti národa (IPN) a posunúť ju na Ústavný súd sa síce získa čas, ale súd v tejto veci už veľa "vody nenamúti". V rozhovore pre TASR to v utorok povedal riaditeľ českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) Vít Dostál.

Novela zákona o IPN trestá pripisovanie zodpovednosti za holokaust Poliakom. Počíta s tým, že súd môže používanie sporných slovných spojení, ako napr. „poľské koncentračné tábory“, potrestať až tromi rokmi väzenia.

Ako uviedol Dostál, ktorý je odborníkom na poľskú zahraničnú a vnútornú politiku, poľský Ústavný súd je „myšlienkovo podriadený prístupu vládnucej strany“ Právo a spravodlivosť (PiS). „Bude sa sledovať to, ako sa k tejto záležitosti vyjadrí (predseda PiS) Jaroslaw Kaczyňski,“ uviedol analytik.

Uvedená novela vyvolala diplomatický spor medzi Izraelom a poľskou vládou. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ju prirovnal k pokusom o prepisovanie dejín.

Zákon by mal ošetriť výklad poľských dejín

Na krok poľského prezidenta sa ozvali rozpoltené reakcie aj v Poľsku, čo sa podľa Dostála dalo očakávať. „Debata v tejto záležitosti je polarizovaná, a to nielen v Poľsku, ale aj na medzinárodnej scéne. Poľská vláda zo začiatku vôbec nechápala, prečo by mohol niekomu tento zákon, tak, ako je napísaný, prekážať. Mysleli si, že sa ním zamedzí zámernému falšovaniu histórie alebo nejakým chybným výrokom,“ ozrejmil a dodal, že v Poľsku nečakali takú ostrú reakciu zo strany Izraela. Na druhej strane už vláda nemohla ustúpiť, pretože nasledovali vyjadrenia, že tomuto problému „treba vrátiť dôstojnosť“.

Táto otázka sa už v Poľsku rieši dlhodobo, upozornil analytik. „Snaha ohradzovať sa voči slovným spojeniam ‚poľské koncentračné tábory‘ alebo ‚poľské vyhladzovacie tábory‘ nie je nič nové. V tejto chvíli prišiel legislatívny akt, ktorý má trestať pripisovanie zodpovednosti za holokaust v Poľsku. Je výsledkom dlhšej debaty a mal by právne ošetriť výklad poľských dejín,“ spresnil odborník z českého výskumného centra AMO.

Dávať túto záležitosť do právnej roviny podľa neho však nie je „najšťastnejšie“ rozhodnutie. „Nerieši to kľúčový problém, ktorý sa týka osvety. Cieľ, ktorý bol za týmto zákonom, sa rozhodne nenapĺňa, pretože medzinárodná reakcia je presne opačná. Naopak sa ním skôr upozorňuje – a v niektorých prípadoch úplne legitímne – na podiel niektorých Poliakov na vyvražďovaní Židov v rokoch 1939-1945 na území dnešného Poľska,“ vysvetlil a dodal, že toto tvorcovia zákona v pláne nemali.

Môže vás zaujímať

Vo veku 106 rokov zomrel najstarší Rakúšan, ktorý prežil holokaust