V Bruseli sa už začína hovoriť o mennej zostave budúcej Európskej komisie

Ilustračné foto

foto: TASR/AP

Európska komisia (EK) vo svojom súčasnom zložení zostáva vo funkcii do konca októbra, avšak vlády niektorých členských krajín EÚ už oznámili svojich kandidátov na nasledujúce päťročné obdobie v exekutíve Únie.

Ako upozornil týždenník Politico, neznamená to, že všetci nominanti funkciu v Bruseli aj dostanú. Každého kandidáta totiž musí schváliť dezignovaný šéf budúcej eurokomisie, ktorý musí zistiť, či má potrebné schopnosti a znalosti, určiť mu pracovné portfólio a oznámiť jeho meno Európskemu parlamentu (EP).

FOTO: Z. Čaputová s V. Orbánom vyzdvihli význam Vyšehradskej štvorky

Následne sa v príslušných pracovných výboroch EP (podľa pracovnej agendy eurokomisárov) uskutočnia takzvané híringy, vypočúvanie nominantov z hľadiska ich odbornej spôsobilosti, morálneho profilu či proeurópskosti.

Kandidátkou na funkciu šéfa eurokomisie je Ursula von der Leyenová z Nemecka. Ak na budúci týždeň dostane dôveru europarlamentu, môže začať so zostavovaním svojho budúceho kabinetu.

Politico v tejto súvislosti upozornil, že najmenej šesť členov súčasnej eurokomisie chce pôsobiť aj naďalej v Bruseli: Marija Gabrielová z Bulharska, Phil Hogan z Írska, Valdis Dombrovskis z Lotyšska, Maroš Šefčovič za Slovensko a k tomu Frans Timmermans z Holandska a Magrethe Vestagerová z Dánska, čo bolo predmetom dohody lídrov EÚ pri prerozdeľovaní top pozícií v štruktúrach EÚ.

Tlačová agentúra Reuters vo štvrtok uviedla, že aj rakúska vláda sa rozhodla ponechať v exekutíve EÚ svojho doterajšieho eurokomisára Johannesa Hahna. Ďalšie meno, o ktorom sa hovorí, že zo „starej“ eurokomisie prejde do tej budúcej, je Věra Jourová z Českej republiky, ak sa nezmení domáca politická situácia.

Už teraz sa vie aj o nových možných tvárach v kolégiu komisárov. Španielsko by podľa dohody premiérov a prezidentov malo v osobe Josepa Borrella získať post šéfa diplomacie EÚ.

Súdny dvor EÚ zrušil sankcie voči Janukovyčovi

Luxembursko do Bruselu vysiela bývalého ministra práce a sociálnych záležitostí Nicolasa Schmita. Estónsko vsadilo na bývalú ministerku hospodárstva Kadri Simsonovú.

Maďarsko chce mať v Bruseli bývalého ministra spravodlivosti a terajšieho europoslanca Lászlóa Trócsányiho. Fínsko by mala zastupovať bývalá ministerka financií Jutta Urpilainenová a Portugalsko chce byť pri tvorbe európskej politiky zastúpené exministrom plánovania a infraštruktúry a terajším europoslancom Pedrom Marquesom.

V prípade brexitu bude mať exekutíva EÚ 27 portfólií, 12 členských krajín zatiaľ svojho nominanta nepotvrdilo, hoci napríklad v prípade Slovinska sa často skloňuje meno bývalého premiéra Mira Cerara.

Nová Európska komisia by sa mala ujať svojich právomocí 1. novembra 2019. Istou zaujímavosťou novej exekutívy bude, že slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič bude zastávať tento mandát po štvrté volebné obdobie, čo sa doteraz nikdy v histórii EÚ nestalo, a rakúsky komisár Johannes Hahn by získal už tretí volebný mandát.

Môže vás zaujímať

Irán musí vyrábať rakety pre obranné účely, vyhlásil Zaríf