V Haagu sa začal spor Bolívia verzus Čile o prístup k moru

Na snímke Bolívijčania rozvinuli v sobotu10. marca 2018 takmer 200 kilometrov dlhú vlajku so svojimi národnými symbolmi. Týmto spôsobom chceli upozorniť na svoje dlhoročné úsilie o opätovné získanie prístupu k Tichému oceánu, ktorý dnes vnútrozemská Bolívia stratila v prospech Čile pred vyše storočím.

FOTO TASR/AP

Vnútrozemská Bolívia sa v pondelok na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) v Haagu dožadovala toho, aby Čile pristúpilo k rokovaciemu stolu ohľadom prístupu k Tichému oceánu. Ide o spor siahajúci až do konca 19. storočia, informuje agentúra DPA.

Požiadavku predložil bolívijský veľvyslanec Eduardo Rodríguez Veltzé. Prítomný bol i bolívijský prezident Evo Morales. „Prípad, ktorý Bolívia dostala pred súd, je jednoduchý,“ uviedol Morales s tým, že „Čile si nesplnilo svoje záväzky“. Bolívia prišla o prístup k pacifickému pobrežiu v druhej tichomorskej vojne (1879–1883). Následná mierová dohoda z roku 1904 medzi Čile, Bolíviou a Peru určila ich súčasné hranice. „Pred vojnou mala Bolívia približne 400 kilometrov pobrežia, dnes nemá žiadne,“ prízvukoval Veltzé.

Bolívia tvrdí, že dosiahnutím suverénneho prístupu k oceánu by krajina dostala veľkú vzpruhu v oblasti obchodu a vývozu. Bolívia ďalej uvádza, že Čile sľubuje riešenie tejto otázky už celé desaťročia, avšak v dialógu prestalo. „Žiadame len, aby sa Čile vrátilo k rokovaciemu stolu,“ vyhlásil Veltzé.

Staronový čilský prezident Sebastián Piňera uviedol, že jeho krajina je otvorená rozhovorom, nemá však žiadnu „povinnosť“ opätovne vyjednávať o podobe hraníc s Bolíviou. „Dohoda z roku 1904 je úplne platná,“ povedal Piňera a dodal, že daný dokument „jasne a presne“ definuje hranice medzi oboma štátmi.

Bolívia prípad doviedla pred ICJ v roku 2013, nie je však známe, kedy možno verdikt súdu očakávať. Čilskí zástupcovia vystúpia na súde vo štvrtok.

Môže vás zaujímať

Napriek prímeriu zahynul turecký vojak v paľbe Kurdov