V Španielsku sa začína súdny proces v kauze kradnutia novorodencov

Ilustračné foto

TASR

V Španielsku sa v utorok začína historicky prvý súdny proces v kauze prípadov kradnutia novonarodených detí počas diktatúry generála Francisca Franca. Táto prax sa týka tisícov Španielov.

Ako prvý pred súd v utorok predstúpi 85-ročný gynekológ Eduardo Vela, ktorý pracoval v súkromnej Nemocnici sv. Rafaela (Clínica San Ramón) v Madride.

Vela je obvinený z podvodu, ilegálnej adopcie a falšovania listiny. Žalobu naňho podala Ines Madrigalová, ktorá bola ako novorodenec v júni roku 1969 oddelená od svojej biologickej matky a na základe sfalšovania rodného listu zverená adoptívnym rodičom.

Čítajte viac: Španielsko o spečatenie postupu, Maroko o česť

Adoptívna matka Ines Pérezová, ktorá už medzičasom zomrela, svojho času vypovedala, že Vela jej ponúkol dieťa. Chcel od nej, aby simulovala tehotenstvo, a potom ju deklaroval za matku novorodeného dievčatka. V roku 2013 Vela pred vyšetrujúcim sudcom priznal, že „bez čítania“ podpísal lekársku správu, v ktorej sa uvádza, že asistoval pri pôrode. „Som zapísaná ako dcéra neplodnej ženy, ktorá nikdy neporodila,“ uviedla Ines Madrigalová.

Takýchto prípadov sú v Španielsku tisíce, uvádzajú združenia, ktoré sa od roku 2010 venujú objasňovaniu tohto obchodovania s deťmi. S touto praxou sa začalo počas občianskej vojny (1936-39), pokračovala počas Francovej diktatúry a pretrvala aj po obnovení demokracie, pričom vplyvná katolícka cirkev sa na nej zúčastňovala tiež.

Prečítajte si tiež: Španielsko zachránilo 569 migrantov zo severnej Afriky

Deti boli po narodení odobraté svojim rodičom, vyhlásené za mŕtvo narodené, pričom však bez toho, aby bol o tom poskytnutý nejaký dôkaz, a následne zverené na adopciu neplodným manželským párom. Prednosť mali ľudia naklonení frankistickému režimu.

Okrem detí odporcov režimu, „nakazených červeným génom“ marxizmu, bývali na adopciu určené aj deti narodené mimo manželstva, deti chudobných rodičov alebo z mnohodetných rodín. Táto prax pretrvala aj po návrate Španielska k demokracii, pričom však „čisto z ekonomických dôvodov“, uviedla Soledad Luqueová, predsedníčka nadácie Všetky ukradnuté deti sú aj mojimi.

Napriek tomu, že odhalenie týchto praktík v španielskej tlači v roku 1982 spôsobilo v krajine obrovský škandál; žiadna z viac ako 2000 podaných žalôb sa do dnešného dňa nedostala na súd. Skúsenosť s tým má aj samotná Luqueová, ktorá podala žalobu v súvislosti so zmiznutím svojho brata-dvojčaťa.

Môže vás zaujímať

Prehradením mostov v Londýne aktivisti poukázali na nečinnosť britskej vlády