WP: Nie je to po prvý raz, čo USA odmietli klimatický dohovor

foto: TASR, zdroj: TASR

V Spojených štátoch amerických pokračuje aj počas víkendu kritizovanie rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa odstúpiť od parížskej klimatickej dohody. Denník Washington Post pri tejto príležitosti pripomenul, že toto nie je po prvý raz, keď sa USA stali čiernou ovcou v medzinárodnom spoločenstve.

Pozícia šéfa Bieleho domu voči parížskej klimatickej dohode nie je v Spojených štátoch ničím úplne novým. To, že klimatická dohoda je nevýhodná pre americkú ekonomiku, zaznelo v krajine už v roku 2002 z úst prezidenta Georga W. Busha. Ten sa tak vyjadril o Kjótskom protokole, ktorý bol predchodcom parížskej klimatickej dohody.

Na Kjótskom protokole sa krajiny sveta dohodli v decembri 1997 a účasť USA podpisom prisľúbil vtedajší prezident Bill Clinton.
Toto je veľmi dobrá dohoda. Budeme schopní to urobiť a zároveň udržať rast ekonomiky. Dohoda je environmentálne rozumná. Je to obrovský prvý krok. Keď sme začali rokovať, ani sa mi nesnívalo, že takto pokročíme. Mali by sme byť na toto veľmi, veľmi hrdí,“ uviedol Clinton.

USA však napokon Kjótsky protokol neratifikovali, neodsúhlasil ho Senát. Viacerí zákonodarcovia vyjadrovali obavy z negatívneho vplyvu protokolu na americkú ekonomiku. Okrem toho Spojené štáty spolu s niektorými ďalšími krajinami tvrdili, že zatiaľ neexistujú exaktné vedecké dôkazy o tom, že emisie prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.

Nasledovník Billa Clintona v Bielom dome George W. Bush v roku 2002 povedal, že protokol by poškodil americkú ekonomiku a pracovný trh a je pre Spojené štáty nespravodlivý. „Prístup, ktorý predstavuje Kjótsky protokol, by od Spojených štátov vyžadoval, aby pre dosiahnutie svojvoľného cieľa urobili hlboké a okamžité obmedzenia vo svojej ekonomike,“ vyhlásil Bush.

Rovnako Trump uviedol, že parížska klimatická dohoda je nevýhodná pre USA, a preto chce vyrokovať lepšie a spravodlivejšie podmienky. Dodal, že mu „veľmi záleží na životnom prostredí„, ale „nemôže podporiť dohodu, ktorá trestá USA„. Odstúpenie je v ekonomickom záujme USA, zdôraznil.

Parížsku klimatickú dohodu schválila vlani v septembri administratíva Baracka Obamu. Senát však o nej zatiaľ nehlasoval. Na rozdiel od Kjótskeho protokolu, ktorý k znižovaniu emisií zaväzuje iba vyspelé krajiny, sa zmluva z Paríža týka aj tých rozvojových. Všetky štáty sú povinné vypracovať vlastné plány na ochranu klímy.

Môže vás zaujímať

Ak sa stredná Európa vzdá suverenity, bude to koniec demokracie, vyhlásil Orbán v Prahe