Vyhorenie zasahuje najmä mladých. „Ide o systémový problém,“ upozorňuje Katarína Garajová z MAXIN’S Group.

Príznaky pracovného vyhorenia pociťuje veľká časť zamestnancov, pričom najviac zasiahnuté sú mladšie vekové skupiny. „Vyhorenie už nie je individuálne zlyhanie, ale systémový problém,“ upozorňuje generálna riaditeľka personálnej agentúry MAXIN’S Group Katarína Garajová. Potvrdzujú to viaceré medzinárodné aj slovenské prieskumy.

Podľa štúdie Moodle hlási symptómy vyhorenia 66 % zamestnancov v USA. Viaceré prieskumy naznačujú podobný trend. Najvyšší podiel zaznamenali vo vekových skupinách 18 až 24 rokov (81 %) a 25 až 34 rokov (83 %).

Na Slovensku poukazuje prieskum Inštitútu stresu a zdravotnej poisťovne na podobný trend. Významné známky vyhorenia vykazuje viac ako dve tretiny respondentov. Až 79 % uvádza, že sa po práci cíti úplne vyčerpaných, 65 % pociťuje únavu už pri predstave ďalšieho pracovného dňa a 53 % hovorí o emocionálnom preťažení.

Podľa World Health Organization je syndróm vyhorenia dôsledkom chronického stresu na pracovisku, ktorý nebol úspešne zvládnutý. Prejavuje sa najmä vyčerpaním, cynizmom voči práci a zníženou pracovnou výkonnosťou.

Podľa Eurostat zároveň dlhodobo rastie podiel zamestnancov v Európskej únii, ktorí uvádzajú stres, úzkosť alebo depresiu súvisiacu s prácou ako jeden z hlavných zdravotných problémov.

„Vyhorenie už nie je individuálne zlyhanie, ale systémový problém. Ľudia pracujú dlhodobo na hranici svojich možností,“ uviedla generálna riaditeľka personálnej agentúry MAXIN’S Group Katarína Garajová.

Podľa odborníkov vzniká vyhorenie najmä kombináciou vysokých pracovných nárokov, nízkej podpory a nedostatočného uznania. Medzi ďalšie faktory patrí nedostatok kontroly nad prácou, nejasné očakávania či nevhodná firemná kultúra.

Dáta zároveň naznačujú, že problém sa prehlbuje. Podľa dostupných správ a prieskumov zažíva vysokú mieru stresu veľká časť zamestnancov, pričom medzi faktory patrí aj rastúci tlak na produktivitu, nedostatok pracovnej sily či návrat zamestnancov do kancelárií.

Dôsledky vyhorenia sú podľa odborníkov široké. „Najčastejšie vidíme kombináciu faktorov: vysoké nároky, nízka podpora a málo uznania,“ konkretizuje Garajová.

Riešenie si podľa odborníkov vyžaduje systémové zmeny zo strany zamestnávateľov. Medzi kľúčové opatrenia patrí realistické nastavovanie cieľov, rovnomerné rozdelenie práce, jasná komunikácia očakávaní a podpora otvorenej komunikácie o preťažení.

„Preťažený zamestnanec nerobí chyby preto, že nevie, ale preto, že už nemá kapacity,“ doplnila Garajová z personálnej agentúry MAXIN´S Group.