Jednou vetou

EKONOMIKA: Slovákom klesli výdavky na bývanie

Ilustračné foto

Foto: TASR

Mesačne na bývanie Slováci dávajú štvrtinu z výplaty, druhou najnákladnejšou položkou sú potraviny.

Priemerná slovenská domácnosť vynaložila za prvé štyri mesiace tohto roka mesačne na bývanie a energie takmer štvrtinu z celkových mesačných výdavkov.

Oproti minulému roku sa náklady mierne znížili. Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR boli druhou najnákladnejšou položkou potraviny s podielom 18,1 %. Aj v tomto prípade ide o viac ako jednopercentný nárast oproti minulému roku.

Vyššie energie, nižšie nájmy podľa analytičky

Ako pokračovala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková, od roku 2018 sme boli svedkami, že rastúce náklady energií aj nájmov spôsobili, že sme sa vo vynaložených nákladoch dostali na úroveň spred krízových rokov. Vtedy sme na bývanie dávali vyše tretinu z celkových mesačných výdavkov domácnosti. „Od vlaňajška sa síce zvyšovali ceny energií, čo sa premietlo do nárastu cien za elektrinu či plyn, ale zároveň sa znižovali ceny nájmov, čo sa premietlo do celkovej štatistiky, a medziročne platíme za bývanie menej ako pred rokom. Zároveň sú nateraz sledované prvé štyri mesiace, spotreba energie rastie najmä v závere roka. V poslednom období klesali na trhu ceny komodít, Slováci by prípadné zlacňovanie mohli pocítiť až v budúcom roku,“ povedala Buchláková.

Po bývaní najviac do potravín a nápojov

Kým ešte v roku 2018 sme na vzdelávanie dávali zhruba 2 % z mesačných výdavkov, aktuálne toto číslo pokleslo na 1,7 %. Nešetrili sme najmä pred pandémiou koronavírusu a karanténou na rekreácii a kultúre, ktoré tvorili takmer 9 % z celkových nákladov, pričom ide o medziročný nárast o 0,5 %. V porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci za uplynulý rok jedny z najvyšších nákladov práve na bývanie, ale aj potraviny a nealkoholické nápoje. Výrazný vplyv nemalo na nižšie ceny ani zavedenie nižšej DPH na vybrané druhy potravín. Na dopravu vynakladáme 7,6 % z celkových mesačných výdavkov domácnosti.

Ceny ovplyvňuje niekoľko faktorov

Do cenotvorby potravín vstupuje množstvo iných faktorov, napríklad sezónnosť pri ovocí či zelenine. V prípade cukru napríklad je to výrazné zlacňovanie z dôvodu zrušenia kvót a nadbytku cukru na trhu. Cena bravčového mäsa sa z dôvodu afrického moru ošípaných a zdecimovaných fariem po celom svete zvyšuje od vlaňajška a bude podľa analytičky rásť aj najbližšie týždne.

Zdražovanie pečiva

Zažili sme aj mliečnu krízu, ktorá podľa Buchlákovej vystrelila raketovo ceny nahor. „Teraz zastavenie obchodu a nadbytku mlieka na trhu, môže dočasne cenu znížiť a opäť po čase priniesť druhú vlnu mliečnej krízy. Samozrejme, nižšia DPH bude mať za následok zníženie cien, ale nie výrazne. Treba pripomenúť napríklad zvyšovanie príplatkov za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky, čo postihlo najmä pekárov. Preto sme zaznamenali pri niektorých druhoch pečiva zdražovanie,“ doplnila Buchláková. Zároveň obmedzenie medzinárodného obchodu z dôvodu pandémie koronavírusu obmedzilo dovoz ovocia z Talianska či Španielska, čo sa premietlo do ich vyšších cien na slovenských pultoch.

Môže vás zaujímať

AGRO: Situácia v agrosektore je vážna a ministerstvo ju nerieši, agropotravinári preto žiadajú premiéra o stretnutie